Napísali ste nám Vaše listy - Reagujete
Stretnutie s Violou Motýľovou
- S maliarkou Violou Motýľovou-Pálffyovou, ktorá od 5. júla vystavuje svoje obrazy v Šarišskej galérii v Prešove, som sa zoznámila pred dvoma rokmi v Amerike. Presnejšie v New Jersey, v slovenskej rodine Ety a Valentína Jendrekovcov.
Náhoda chcela, aby som v jeden januárový večer bola poslucháčom spomienok na Violine rodné Sobrance, kde Valentín Jendrek pôsobil pred emigráciou ako lekár. V Sobranciach sa však obidvaja nikdy nestretli. Viola po 68 roku začala žiť vo Švajčiarsku a neskôr i na Floride, Jendrekovci v spomínanej Amerike. Osud ich spojil až oveľa neskôr. Vybral si na to Violine obrazy, ktoré boli cestou do duše Slovákov žijúcich za oceánom. Plátna Violy Motýľovej putovali z Floridy do mnohých slovenských i amerických rodín a pomaly sa im dostávalo miesto v newyorských galériách, ako aj na stránkach renomovaných umeleckých časopisov. Predstavovali nový štýl, harmonický a pozitívny pohľad na svet, zvýraznený farebnosťou.
V spomínaný večer, keď som prišla na návštevu k Jendrekovcom urobiť rozhovor do slovenských novín s ich hosťom, teda Violou Motýľovou, som netušila, že stretnem vitálneho a pozitívne naladeného človeka, ktorý sa stane mojím priateľom na celý život. Pani Viola sa v rozhovore okrem svojho osobitého pohľadu na umenie preniesla aj na rodné Slovensko. Do rodných Sobraniec, kde po vojne pomáhala otcovi reštaurovať obrazy svätcov v kostoloch, do Prešova, kde študovala na Univerzite P. J. Šafárika a kde do roku 1968 pôsobila ako pedagogička.
V spomienkach neobišla ani dovolenku v Rumunsku, z ktorej sa už na Slovensko nevrátila. Po okupácii spolu s manželom Andrejom Motýľom, vtedajším vedúcim katedry telesnej fakulty UPJŠ, i dvoma malými deťmi začala žiť odznova vo Švajčiarsku. V novom domove, v ktorom si ako cudzinka musela svoje miesto vybojovať prácou, pôsobila dlhé roky ako učiteľka výtvarnej výchovy a pritom maľovala obrazy. Najprv ich vystavovala v galériách mestečku Baar, kde pracovala, neskôr prišli ponuky z iných galérií, hoci ako hovorí, miesto medzi Švajčiarmi a najmä mužmi sa udržiava nie najľahšie. Aj keď si s manželom postavili dom neďaleko Zürichu, na dôchodku a po osamostatnení sa ich dvoch detí si prikúpili dom na Floride, v ktorom prečkávajú dlhé studené švajčiarske zimy. Tam sa spoznala s mnohými Slovákmi, medzi inými aj so spomínanou rodinou Jendrekovou.
O nejaký čas našla svoj domov u Ety a Valentína aj Klára Schumanova. Obraz z Violinej fascinujúcej kolekcie Slávne ženy minulosti, ktorá je zbierkou samostatných farebných príbehov o živote známych žien v histórii i v súčasnosti. Violine obrazy prirástli k srdcu nielen pani Ete ale aj jej sestre Judite. Obidve jej pomohli pri výstave v galérii Agora v slávnej newyorskej umeleckej štvrti Soho. Keď sme sa rozprávali, Viola opisovala úžasnú atmosféru aj vzácnych hostí, ale už vtedy snívala o výstave na Slovensku. "Cením si to, že môžem vystavovať v známych galériách, musí to byť neopísateľný pocit vystavovať doma, medzi svojimi blízkymi," povedala.
Trvalo necelé dva roky a koncom mája na odporúčanie predsedu Slovenskej ligy v Amerike dostala pozvanie prezidenta republiky, aby ukázala svoju tvorbu v Prezidentskom paláci. Celý jún teda mohli návštevníci obdivovať jej Slávne ženy i ďalšiu kolekciu Vnútorné svety v Bratislave. Odteraz až do konca augusta si ich môžu pozrieť východniari ako aj turisti v Šarišskej galérii a záujem prejavuje aj Dom zahraničných Slovákov.
Prvýkrát sa Viola Motýľová Pálffyová vrátila domov po tridsiatich rokoch. Odvtedy sa vracia každý rok, najmä do Sobraniec, do Prešova. Tento rok prišla so svojimi obrazmi. Je šťastná, že ich môže ukázať svojim kolegom, študentom, príbuzným, priateľom.
Mária Miková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
