spoluobčania. Čierny obchod sa však pomaly ale isto premiestňuje z okrajov výpadoviek viac do centier miest. Po tradičných miestach, ako sú napríklad tržnice, alebo rohy námestí, začínajú priekupníci ponúkať svoj tovar aj pred supermarketmi.

Na parkovisku pred popradským Kauflandom sme pri našej návšteve zaregistrovali niekoľko rómskych skupín ponúkajúcich čučoriedky. Jedna z "predavačiek" nám poldruhlitrové vedierko čučoriedok ponúkala za sto korún. "Je to posledné, dám vám ho lacno," lákala nás. Podľa našich pozorovaní pred Kaufland dochádzajú lesné plody ponúkať i Rómovia zo vzdialenejších okresov. Na odstavnej ploche sme spozorovali niekoľko áut s banskobystrickou poznávacou značkou. Okrem čučoriedok je pri Kauflande možnosť kúpiť si aj prvé kuriatka. Róm v stredných rokoch nám ich priniesol priamo na tácke až k autu.

Drvivá väčšina "tovaru" pochádza z národných parkov a chránených prírodných rezervácií. V národných parkoch je zber povolený len na základe súhlasu Okresného úradu, odboru životného prostredia pre osobnú potrebu. Avšak v chránených územiach v štvrtom a piatom stupni ochrany je zakázané zbierať čokoľvek. Priamo v teréne je však len veľmi ťažké zistiť, kto naozaj zbiera iba pre seba a kto si chce zberom privyrobiť. Námestník Štátnych lesov (ŠL) TANAP Peter Spitzkopf hovorí, že najviac postihnutými oblasťami TANAP-u sú porasty čučoriedok a maliniská v blízkosti rómskych osád. Na väčší a dôslednejší monitoring nemá táto organizácia dostatok síl. "Narážame i na nedostačujúcu legislatívu. Takýto zber sa len veľmi ťažko dokazuje. Je to podobné, ako u zemiakov. Nie je jasné ani to, koľko vlastne môžete pre vlastnú spotrebu nazbierať. V niektorých krajinách sú to napríklad dva kilogramy na osobu. Naša Lesná stráž môže udeliť v prípade takéhoto priestupku blokovú pokutu maximálne do 500 korún. Nemôžeme ale riešiť úplne všetko," vysvetľuje námestník riaditeľa ŠL TANAP. Na pokutách za priestupky sa ročne vyberie 60 až 80 tisíc korún. Len malé percento z nich však tvoria pokuty za zber plodov v chránených oblastiach národného parku.

Problém sa pred dvoma rokmi pokúsili riešiť v Západných Tatrách, v oblasti Oravy a Roháčov. Pre zberačov vystavil tamojší okresný úrad súhlas na zber v konkrétnych lokalitách a čase. Túto časť národného parku však podľa P. Spitzkopfa obýva menej Rómskeho obyvateľstva ako centrálne Tatry.

V Pieninskom národnom parku (PIENAP) zatiaľ výraznejšie problémy zo zberačmi nemajú. Začínajú sa však objavovať na Spišskej Magure a to hlavne v okolí Veľkej Frankovej, Havky a Osturne. Riaditeľ Správy PIENAP-u Štefan Danko tvrdí, že miestni obyvatelia zbierajú lesné plody na objednávku. "Mám také informácie, že ich oslovujú Poliaci. Normálne si u niekoho miestneho objednajú 200 až 300 litrov čučoriedok, alebo malín a tí im ich dodajú A verte mi, nie sú medzi nimi iba Rómovia" konštatuje ochranár. Š. Danko sa tiež prikláňa k názoru, že právna úprava, ktorá vymedzuje pojem vlastná potreba je značne vágna. "V teréne je problém niekoho usvedčiť. To by mala skôr robiť polícia na trhoviskách, alebo miestach, kde dochádza k predaju. Najhoršie na tom je, že títo ľudia si mnohokrát neuvedomujú, že pahltným zberom v podstate berú potravu lesným zvieratám, napríklad medveďom. Tí potom nemajú v jeseni čo do úst a obchádzajú ľudské príbytky," dodal riaditeľ. Záverom pripomenul, že tento neduh je možné eliminovať veľmi jednoducho. Stačí len, aj napriek potrebe a dobrej cene lákavý tovar odmietnuť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.