kuchynským nožom s čepeľou dlhou asi tridsať centimetrov rovno do srdca. Zo sanitky RZP, ktorú narýchlo privolali Kusínčania, ihneď putoval na operačnú sálu, kde sa podrobil operácii, ktorú na michalovskej traumatológii nepamätajú už asi desať rokov.
"Ján a Jozef neboli práve vzorná rodinka, v dedine sú to známe firmy. Syn kráčal v šľapajach otca, keď bol viac v kriminále ako doma. Starý pán sa v ostatných rokoch trocha ustálil, ale často sa hádali," uviedol pre náš denník starosta Kusína Vladimír Bučko. Podľa jeho slov sa Jozef po minuloročnom návrate z väzenia trochu zmenil a keďže bol nezamestnaný, pomáhal ľuďom v dedine. Jeho slová potvrdili aj niektorí chlapi z dediny. "Jožko bol robotný, ale nezhody s otcom mali medzi sebou stále. Nikto by však neveril, že to dopadne takto," vyjadril sa jeden z nich.
"V sobotu večer zrazu Jano(otec) prišiel do krčmy so zakrvaveným nožom v ruke, povedal len: "Zabil som syna" a nôž pustil na zem. Robili sme si srandu, že asi robil zajačiu zabíjačku, ale podľa jeho výrazu sme usúdili, že čosi nie je v poriadku. Do domu hneď vedľa krčmy, kde bývajú, však nikto nechcel ísť. Karta napokon padla na mňa," skonštatoval Michal Sorokáč, muž, ktorý Jozefa našiel prvý. Ako ďalej uviedol, Jozef ležal na zemi uprostred izby v kaluži krvi. Ešte žil a chrčal. "Pochopil som, že starý pán nežartoval a rýchlo sme bežali zavolať záchranku," dodal M. Sorokáč. I keď sa vraj doterajšie excesy Minďárovcov niesli len v znamení vyhrážok, resp. bitky, bolo len otázkou času, kedy jeden druhému niečo urobia. "Napadnutie mladého starým je však zarážajúce. Podľa mňa musel mať Jozef vypité alebo spal," zauvažoval M. Sorokáč.
"V sobotu som celý deň pomáhal kamarátovi. Keď som prišiel domov, išiel som si ľahnúť, lebo som bol unavený. Driemal som, keď som videl, že otec niečo hľadá v zásuvke. Zareagoval som neskoro. Nastriekal mi do očí Biolit a pichol ma do hrude. Viem len, že to chcel zopakovať, ale nejako som ho odstrčil. Ďalej si už pamätám len ľudí okolo seba," povedal na margo incidentu Jozef Minďár. Na otázku, či vie, prečo ho chcel otec zabiť, nedokázal odpovedať. "S otcom sme sa často hádali. Odkedy som sa ostatne vrátil z basy, nedal mi dýchať. Nemal ma rád. Vždy ma kritizoval, kričal, nič sa mu nepáčilo, aj keď som sa akokoľvek snažil. Ale to, čo sa stalo, by som od neho nečakal," spomína človek, ktorý nateraz svoje rande so smrťou vďaka lekárom odkladá.
Podľa vyjadrenia lekára RZP sanitka vyrazila do Kusína o 19:50 s tým, že už o 20:20 záchranári po resuscitácii a zaistení základných životných funkcií odovzdávali ťažko zraneného Jozefa priamo na operačnú sálu. "Viac ako dvojhodinová operácia, ktorá je u nás pomerne zriedkavá, dopadla úspešne. Jozefa sme po desaťhodinovom pobyte na oddelení anestézie a intenzívnej medicíny(OAIM) stabilizovaného previezli na oddelenie úrazovej chirurgie," uviedol lekár OAIM MUDr. Peter Rovder. Podľa jeho slov sú prognózy pacienta celkom dobré a pokiaľ bude všetko v poriadku, brány nemocnice by mal opustiť o dva týždne. "Mal obrovské šťastie, v jeho prípade rozhodovali minúty, ba sekundy," uzavrel MUDr. Rovder.
S otcom to však také ružové nebude. Hneď na mieste činu ho privolaní policajti zaistili a vyšetrovateľ dal vzhľadom na charakter trestného činu návrh na jeho vzatie do väzby. Spodná hranica za pokus o vraždu sa pohybuje od piatich rokov. Vzhľadom na to, že Ján M. má s porušovaním zákona ďalekosiahle skúsenosti, v jeho prípade asi pôjde o vyššiu "pálku". "Zaujímavé je, že svoj čin vôbec neľutoval. Skôr naopak, vadilo mu, že sa mu syna nepodarilo zabiť," uzavrel riaditeľ odboru kriminálnej polície michalovského OR PZ Dušan Šanta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
