dnes takpovediac raritou, nehovoriac o východnom Slovensku, ktoré má navyše problém s rómskou otázkou. Karel Novák, rodák z Prahy (na snímke), však patrí medzi tých, ktorí od problémov neutekajú, ale snažia sa ich riešiť. Rozhodol sa aktívne venovať tejto problematike, prijal funkciu komunitného aktivistu v organizácii ETP, Slovensko a presťahoval sa na Spiš. Svoj život spojil v manželskom zväzku s rómskou spoluobčiankou zo Šariša.
Prečo ste život v hlavnom meste Českej republiky vymenili za život v malom mestečku na východe Slovenska?
"Na Slovensko som sa dostal prvýkrát v roku 1998, keď som pracoval pre organizáciu Člověk v tísni. V jeseni, v rámci rómskeho projektu v Trebišove som sa prvýkrát stretol s organizáciou ETP a padli sme si do oka. Keď potom organizovali výberové konanie, pozvali ma a dostal som ponuku pracovať práve Spišskej Novej Vsi."
Rozhodli ste sa venovať rómskej problematike, čo vás k tomu viedlo?
"Išlo o zhodu náhod. Pred rokmi som sa rozhodol študovať romistiku a kultúrnu antropológiu. Potom som pracoval pre organizáciu Člověk v tísni, ktorá realizovala tiež množstvo rómskych projektov. Je to oblasť, v ktorej sa vyznám najlepšie, takže asi preto."
Čím vás zaujali slovenskí Rómovia ?
"Nie je to vec záujmu ani motivácie, beriem to len ako svoju prácu."
Ako vás prijalo rómske etnikum v našom regióne?
"Mal som zjednodušenú pozíciu, pretože som k nim prišiel ako niekto, kto prináša dary. Uľahčuje to komunikáciu, ak medzi nich prídete a poskytnete im nejakú službu. Potom sú ochotnejší dohodnúť sa na podmienkach."
Ako na vaše rozhodnutie reagovala rodina v Prahe?
"Nemal som s nimi kvôli tomu problém. Som dospelý, sám som sa rozhodol, čomu sa budem venovať. Moja rodina tento spôsob života a prácu, ktorú robím akceptujú."
Pýtala som sa preto, že Vaša manželka je tiež Rómka a proti takýmto zväzkom má dnešná spoločnosť stále veľa predsudkov. "Podľa mňa je to príklad toho, ako by to malo byť a ako to vo svete bežne funguje. Keď sa dvaja ľudia spoznajú a padnú si do oka, je úplne jedno, či je niekto čierny alebo biely."
Máte prehľad o migrácii rómskeho etnika do Čiech a naopak?
"Je potrebné povedať, že českí Rómovia v podstate neexistujú. Ich prítomnosť v tejto krajine je do veľkej miery výsledkom prílivových vĺn v sedemdesiatych rokoch. Dnes sú v štatistikách zaevidovaní zo Slovenska len ľudia, ktorí skončili v utečeneckých táboroch. Pokiaľ ide o Rómov je ich niekoľko stovák, čo je zanedbateľné. Neevidujú sa ľudia, ktorí prídu na pol roka za svojou rodinou a pokiaľ hovoríme o tých, čo prišli za prácou, to nie je migrácia. Opäť sa totiž vracajú k svojim rodinám a žijú ďalej na Slovensku. A pojem etnicita tiež nerád používam. V súčasnosti totiž nie je presne zadefinovaný, preto nemôžeme hovoriť ani o rómskom etniku. Je potrebné, aby svet smeroval k európskemu občianstvu alebo občianskeho princípu Národ je dnes mŕtva záležitosť, ktorú rôzni politici stále radi vyťahujú. Našou úlohou je veci v tomto smere rekonštruovať."
Prejavuje sa na Slovensku rasizmus vo väčšej miere ako v Čechách?
"Neviem to veľmi dobre posúdiť. Tu, na východnom Slovensku som sa s vyhraneným rasizmom v zmysle extrémistických skupín, o ktorých viem, že existujú na západe, ešte nestretol. Predsudky sa však prejavujú viac ako v Čechách. Zakladá sa to samozrejme na zlej skúsenosti. Nie však až do takej miery, aby sa s tými ľuďmi nedalo spolupracovať. Úplné odstránenie predsudkov je však dlhodobý proces a jeho konca sa my už asi nedožijeme."
Aký máte názor na riešenie rómskej otázky na Spiši?
"Treba brať do úvahy celý komplex problémov, z ktorých asi najzákladnejší je ten, že v tomto okrese je veľmi vysoká nezamestnanosť. Dôležitú úlohu zohráva aj diskriminácia Rómov, ktorí chcú pracovať a nedostanú šancu. Na druhej strane, dnes medzi nimi vyrastá generácia ľudí, ktorí neboli nikdy zamestnaní, takže je veľmi zložité ich motivovať a vôbec naučiť pracovať. Riešenie vidím vo vstupe do Európskej únie, po ktorom bude viac peňazí, práce a možnosť mobility."
Autor: Silvia Širillová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
