mozgových buniek, píšu vedci z Rockefellerovej univerzity v New Yorku v časopise New Scientist.
Zatiaľ presne nevieme, ako si mozog ukladá dlhodobé spomienky. Vedci predpokladajú, že sa to deje aktiváciou a deaktiváciou génov v mozgových bunkách. Spevavé vtáky, ktoré majú v pomere k dĺžke života relatívne malé mozgy, musia mať konštantný počet nových mozgových buniek, aby si mohli zapamätať nové podnety. Väčšina novovzniknutých mozgových buniek však odumiera po troch až piatich týždňoch. Spomienky sa ale môžu ukladať do nervových buniek v mozgu. Tím vedcov na čele s Fernandom Nottebohmom v pokusoch s pinkami (Taeniopyga guttata) zistil, že miera prežitia nových mozgových buniek závisí od sociálneho prostredia.
Aj v mozgu dospelých ľudí sa totiž tvoria nové nervové bunky a veľa sociálnych kontaktov možno prospeje ich prežitiu. "Nevieme presne, kde a koľko nervových buniek sa tvorí v ľudskom mozgu a či sa to deje po celý život," upozornil expert na neurológiu Arturo Alvarez-Buylla z Kalifornskej univerzity.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
