dokonca žartom hovoria, že za nespoľahlivé služby železníc, najmä však za časté meškania vlakov, môže - čuduj sa svete - lístie napadané na koľajnice. Žiaľ, i keď to znie ako žart, lístie na koľajniciach spôsobuje britským železniciam skutočne nemalé problémy. O čo ide? Lísite, padajúce zo stromov, lemujúcich mnohé trate na britských ostrovoch, sa stalo problémom až po tom, keď bola parná trakcia nahradneá dieselovými alebo elektrickými lokomotívami. Kým ešte jazdili parné rušne, boli stromy orezávané tak, aby konáre boli dostatočne ďaleko od trate - tým sa malo zabrániť prípadnému zapáleniu lístia od iskier, vyletujúcich z ohnišťa parného rušňa. Po prechode na dieselovú a elektrickú trakciu bolo stromom "dovolené" rásť aj smerom bližšie k trati. Lístie, popadané na zem vedľa trate, je však turbulenciou, spôsobenou prechádzajúcimi vlakmi, rozvírené tak, že jeho časť posadá na koľajnice, na ktorých ho kolesá vlaku doslova rozvalcujú. Vznikne tak tvrdá, čierna, lesklá a klzká vrstva, ktorá sa vlastnosťami podobá teflónu a ktorá sa len veľmi ťažko odstraňuje. Táto klzká vrstva citeľne zhoršuje adhézne podmienky vlakov, čoho dôsledkom je okrem iného aj značné predĺženie brzdnej vzdialenosti, a to až o 800 metrov. Ťažké nákladné vlaky zase majú na takto znečistených koľajniciach problémy vyjsť aj relatívne malé stúpania. Doteraz pritom neexistovalal žiadna efektívna a rýchla metóda na odstraňovanie tejto mazľavje vrstvy z koľajníc. Správa železníc vysielala na jeseň - v skorých ranných hodinách - na najviac znečistené úseky celé armády pracovníkov, ktorí vrstvu zvalcovaného lístia ručne odstraňovali. V roku 1999 sa na riešenie "listového" problému vynaložilo 60 miliónov libier. Na niektorých tratiach dokonca vedenie železníc na jeseň obmedzuje počty spojov, pretože sa ráta s možnosťou značného meškania vlakov.
S nápadom, ako vrstvu zvalcovaného lístia z koľajníc odstrániť, prišiel nedávno penzionovaný dôstojník britského námorníctva Malcolm Higgins. Tomu napadlo, že trať by sa mohla čistiť výkonným laserom, upevneným na prednej časti vlaku. Pravda, to sa ľahšie povie ako realizuje. Higgins však neostal len pri nápade (ten si pre istotu nechal patentovať), založil firmu LaserThor a presvedčil spoločnosť Railtrack (tá ma starosti trate), aby to s laserovým čistením skúsila. Na prvé skúšky sa použil pulzný laser, ktorý požičala firma Laser Systems. Laser bol upevnený na vozni a jeho lúče boli zrkadlami nasmerované na koľajnice. Každý laserový pulz spôsobil sériu miniatúrnych "výbuchov", ktoré uvoľňovali a rozdrobovali nalepenú vrstvu a čistili tak koľajnice. Pri týchto prvých skúškach sa ukázalo, že laser pracuje spoľahlivo pri rýchlosti okolo 8 km/h, pričom laserovým odstraňovaním nalepených nečistôt nedochádza k poškodzovaniu koľajníc. Po úspechu týchto počiatočných skúšok začala firma LaserThor skúmať, ako by sa dal laserový čistiaci systém používať na vlakoch, idúcich reálnejšími rýchlosťami okolo 70 km/h. Higgins sa skontaktoval s Fraunhoferovým ústavom pre laserovú technológiu v nemeckom Aachene, ktorý vyrába pulzne lasery výkonu 1 kW, ktoré sa zmestia do priestoru objemu 1 m3. Tento laser má vyššiu frekvenciu pulzov a na nasmerovanie laserového lúča na koľajnice sa namiesto šošoviek a zrkadiel používajú optické vlákna. Aj tento laserový systém je však stále ešte priveľký na to, aby bol inštalovaný na bežných osobných vlakoch, ale mohol by sa namontovať na servisné vlakové súpravy. Už túto jeseň by chcel Higgins predstaviť svoj laserový čistiaci systém potenciálnym odberateľom. Prvú laserovú jednotku by firma LaserThor chcela predať už na budúci rok, pričom v priebehu piatich rokov by sa mohlo predať až 500 jednotiek. Unikátny laserový systém je schopný z koľajníc odstrániť nie len vrstvu zvalcovaného lístia, ale aj tuky oleje, ľad, gumu, hrdzu a iné nečistoty.
Otázkou ostáva, na čo zvalia britské železnice vinu za meškanie vlakov, keď už budú koľajnice vždy perfektne čisté...
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
