začala, ale jej koniec je v nedohľadne. Nielen tým, že na zber obilia čakajú ešte desiatky hektárov obilia, ale najmä tým, že odhad hektárových výnosov si dnes nedokáže nikto ani len zatipovať.
Medzi žencami a dvoma kombajnmi na poli bol včera, tak ako denno-denne od začiatku žatvy, aj predseda Poľnohospodárskeho družstva (PD) so sídlom vo Veľkom Horeši Ing. Alexander Hudák. "Ozimný jačmeň nám "sype" okolo 33 metrákov z hektára, avšak čo chotár, to iná kvalita i kvantita zrna. Je to odraz extrémneho sucha počas tohtoročnej jari. Najviac ním utrpeli plodiny v čiernozemnej pôde. V tomto roku sa viac ako v rokoch minulých, ukazuje pomerne veľký rozdiel úrody jednotlivých odrôd. Zbierame ich preto osobitne, každú zvlášť, čistime zrno, aby sme zistili, ktorým sa u nás darí najviac," hovorí Ing. Alexander Hudák.
Veľkohorešania sa aj v tomto roku spoliehajú na svoje vlastné dva kombajny a hlavne na odbornosť ľudí. V ostatných rokoch prešlo PD Veľký Horeš náročným transformačným procesom. Jeho manažmentu sa významne podarilo znížiť úverové zaťaženie spred desiatich rokov a tohtoročná žatva by mala byť ďalším krokom k prosperite družstva.
"Mala by k tomu prispieť aj tohtoročná úroda ozimnej pšenice. Ukazuje sa, že výnosy sa budú pohybovať okolo 40 metrákov z hektára. Skutočnosť však spoznáme až vtedy, keď ju dostaneme pod strechu. Podobne ako u jačmeňa, aj kvalita pšenice závisí od odrody. Na koreni máme ešte vyše 200 hektárov a tie môžu príjemne prekvapiť, ale aj sklamať," dodáva Ing. Alexander Hudák.
Už dnes je však známe, že lakmusovým papierom výnosov obilia v Medzibodroží sa stáva množstvo zrážok. V regióne zaznamenali v tomto roku rekordný deficit až 150 milimetrov zrážok. S týmto stavom sa lepšie vysporiadali ťažšie pôdy v nižších polohách. Aj preto medzibodorožskí poľnohospodári nie sú spokojní ani so stavom porastov slnečnice a kukurice, ktoré predsa len viac potrebujú vyrovnaný pomer vlahy a tepla. Stredobodom ich pozornosti je však žatva.
"Je faktom, že kým v severnejších oblastiach Trebišovského okresu v niektorých "daždivých" obdobiach "spadlo" 20 milimetrov zrážok, v okolí Veľkého Horeša, Slovenského Nového Mesta či Stredy nad Bodrogom to boli iba biedne 4 milimetre, na niektorých miestach len 2 milimetre. Takýto stav bol na rozdiel od ostatných rokov dlhodobý. To všetko sa dialo v čase, kedy sa rozhodovalo o osude kvality jarín. Do konca žatvy je ešte ďaleko a preto je skoro vyslovovať prognózy o jej úspešnosti, alebo naopak. Všetko sa ukáže až vtedy, keď bude obilie v skladoch," konštatuje na záver veľkohorešský predseda.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
