žijúci v Bratislave, Tibor Huszár. Preslávil sa svojimi knihami fotografií o živote Cigánov. Je o ňom známe, že práve toto etnikum, na ktoré väčšina Slovákov pozerá s odstupom, mu prirástlo k srdcu.
Aj na tohtoročnej dielni priviedol svojich študentov do niekoľkých Rómskych osád na Spiši. Po tom, čo v roku 1998 fotil Vladimíra Mečiara na predvolebnú kampaň, sa jeho kolegovia od neho na čas dištancovali. Aj v týchto voľbách pracuje pre politickú stranu. Tento krát ho oslovil Ficov Smer. O politike, profesionalite, a letnej fotoškole sme sa s ním porozprávali tesne po tom, čo sa rozlúčil s frekventantami svojej dielne.
Letnej fotoškoly Domu fotografie ste sa zúčastnili po prvýkrát. Ako by ste zhodnotili úroveň frekventantov vo vašej dielni?
Ťažko mi je hodnotiť, pretože predtým som nikoho z nich nepoznal. Pred rokom som dal ľahkovážny sľub Lucii (Lucii Benickej, riaditeľke Domu fotografie v Poprade a jedenej z organizátoriek Letnej fotoškoly cDomu fotografie, poznámka redakcie), takže som ho musel dodržať. Mal som devätnástich študentov. Boli to väčšinou amatéri, ale musím povedať, že sme sa dopracovali k veľmi dobrým výsledkom. S ich prácou som bol spokojný. Celý týždeň sme veľmi tvrdo pracovali. Chodili sme po Cigánskych kolóniách a osadách. Niektorí videli takéto niečo po prvýkrát, takže mali možnosť pochopiť nielen fotografiu, ale aj mentalitu a životný štýl Cigánov. Aj keď sme mali veľa práce, mám z tohto pobytu veľkú radosť a podujatie hodnotím veľmi pozitívne.
Čo bolo pre vás, ako lektora najťažšie, a čo bolo podľa vášho názoru najťažšie pre vašich žiakov?
V prvom rade som nevedel, že budem mať v dielni až devätnásť ľudí. Ja som Cigánov fotil niekoľko rokov. Je to však iné, keď prídem do osady sám a keď je tam so mnou ďalších dvadsať ľudí. Ide aj o otázku vzťahu. Keď som si to uvedomil, mal z toho všetkého trochu strach. Aby som sa vyhol problémom, urobil som to tak, že niektoré osady som navštívil dopredu. Tamojších ľudí som pripravil na to, že fotiť prídu viacerí. Prosil som ich, aby ich prijali, ako vlastných, aby im porozprávali všetko, čo chcú vedieť a aby im všetko poukazovali. Vysvetľoval som im, že tieto fotografie prispejú k pozitívnemu poznaniu Cigánov na Slovensku.
Kde všade ste sa zo svojimi žiakmi objavili?
Začali sme Mariánskou púťou, pokračovali sme v Levoči u ľudí, ktorých sme stretli deň predtým na púti. Robili sme v Rudňanoch, Hrabušiciach, v Žehre, v Spišskom Bystrom. V podstate sme začali od tých najhorších osád až po tie najlepšie. Skončili sme v Žehre, kde sa zavádza nová filozofia existencie cigánskych osád. Stavajú si tam nové domy.
Vznikli aj nejaké osobnejšie väzby lektor študent?
Hovoril som im všetko na čo sa pýtali. Úprimne a z celého srdca, to čo som si myslel. Odovzdal som im časť mojich skúseností. Svojho času som učil v USA, kde som zvoli obdobný, individuálny a otvorený prístup. Bolo by možno lepšie opýtať sa priamo mojich študentov.
Spomínali ste, že niektorí z vašich žiakov boli v Rómskej osade vôbec po prvýkrát. Aké boli ich reakcie?
Všelijaké, ale viete, život nie sú len príjemné stránky. Cieľom témy Cigáni, ktorú som si zvolil bolo, aby ľudia spoznali ich mentalitu a správali sa k nim láskavejšie, trpezlivejšie. Cigáni patria k nám. Sú občanmi tohto štátu, tak, ako my. Bohužiaľ sú na okraji spoločnosti, takže ako prví podliehajú ekonomickým problémom a tak ako v pracovnom i v osobnom živote sú na odstrel. Myslím si, že týmto ľuďom treba pomôcť.
Osobne pracujete s Rómami už niekoľko rokov. Väčšina sa na toto etnikum pozerá "cez prsty". Máte s Rómami aj nejaké vyslovene negatívne skúsenosti?
Takých skúseností je veľmi málo. Ale na túto tému nerád debatujem.
Pred štyrmi rokmi vás oslovilo HZDS. Veľa vašich kolegov fotografov s touto politickou stranou odmietlo akúkoľvek spoluprácu. Mnohí vás za tento krok odsúdili. Ozvali sa vám z predvolebnej centrály HZDS aj tentokrát?
HZDS ma neoslovilo, momentálne robím pre Fica. Pre Smer robím hlavne fotky na bilboardy, ktoré máte možnosť práve teraz vidieť na uliciach a popri cestách. Ak ma Mečiar osloví budem s ním robiť, to platí aj pre ostatné politické strany. Som profesionálny fotograf, takže pre mňa je dôležité, aby ten človek, ktorý ma osloví, bol spokojný s mojou prácou. Na druhej strane ja odvediem maximum, aby bola spokojná aj druhá strana a za moju prácu mi zaplatila. Tým pádom je obchod uzavretý.
Svojho času ste o Mečiarovi vyhlásili, že je to mimoriadne charizmatická osobnosť. Je taký aj Róbert Fico?
Nechcel by som o týchto veciach hovoriť. (smiech)
Môžete nám aspoň prezradiť, ako sa vám pracovalo s Mečiarom a ako s Ficom?
Pracovalo sa mi dobre s oboma. Ja viem urobiť takú náladu, atmosféru, že každého dostanem tam, kde chcem. Fotografia je potom dobrá, taká, aby oslovila voliča.
Mali ste nejaké ponuky od politických strán aj zo zahraničia? Napríklad zo susedných Čiech...
Nie, odtiaľ som takéto ponuky nemal.
Dokázali by ste nejakej tunajšej politickej strane povedať nie?
Pozrite sa, každá strana, ktorá tu existuje je zaregistrovaná a teda legálna. Činnosť týchto strán je platená s peňazí daňových poplatníkov, teda aj s mojich daní. Prečo by som peniaze, ktoré som niekomu odovzdal, nedostal takýmto spôsobom späť?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
