vypracovať program odpadového hospodárstva na obdobie do roku 2005. Vychádzať by mali z návrhu, ktorý vypracoval okresný úrad. Včera im na spoločnom stretnutí túto úlohu tlmočil vedúci odboru životného prostredia Ing. Peter Vyparina (na snímke).
"Ide o minimalizáciu tvorby odpadov na Slovensku a následne nakladanie s nimi v súlade so zákonom. To znamená, v prvom rade tvorca musí uprednostniť najprv ich možné materiálové a energetické využitie. Až nakoniec by na rad malo prísť uskladnenie na skládke." informoval.
Podľa posledného prieskumu bolo v roku 2000 v Spišskonovoveskom okrese vyprodukovaných viac ako 164 ton odpadu. Oproti predchádzajúcemu obdobiu ide o pokles. Za odpad sa v tomto prípade považuje papier, sklo, železný šrot, odpadové olovené akumulátory a batérie, odpadové oleje, odpadové plasty, biologicky rozložiteľné odpady a elektronický šrot. Komunálny odpad v množstve dvanásť percent bol vyvezený na skládky, čo je podľa Ing. Vladimíra Pavláka, vedúceho oddelenia starostlivosti o životné prostredie uspokojivé. Ako ďalej dodal, prevažná časť pochádzala z poľnohospodárskej činnosti.
Za základnú podmienku znehodnocovania považujú tvorcovia programu separovaný zber, do ktorého je v Spišskonovoveskom okrese v súčasnosti zapojených 18 miest a obcí. Toto číslo však predstavuje len 30 percent obyvateľov. Základnou požiadavkou ďalšieho rozvoja ale je, aby si túto odpadovú filozofiu osvojilo aspoň 70 percent Spišiakov. Vyplýva to totiž zo zákona o odpadoch. Starostovia sú preto povinní zosúladiť svoj program so spomínanou požiadavkou, samozrejme s prihliadnutím na špecifiká svojho katastrálneho územia.
Najväčším problémom, s ktorým sa musia starostovia vysporiadať však predstavuje biologický odpad zo žúmp. Ten pred dvoma rokmi predstavoval 30 percent celkového množstva odpadov. Podľa smernice Európskej únie musia mať do roku 2030 všetky obce nad 2000 obyvateľov vybudované čistiarne odpadových vôd a kanalizáciu. Po vypracovaní projektov by im mal na to prispieť aj štát. Na východe Slovenska sa však nachádza veľký počet obcí, ktoré majú do 1000 obyvateľov a u tých poskytovanie financií na likvidáciu obsahu zo žúmp zatiaľ doriešené nie je. Doteraz si každá obec tento problém rieši po svojom. Niektorým pomáhajú poľnohospodárske družstvá, ktoré tento odpad používajú ako pomocnú zložku pri hnojení, v horšom prípade končia ľudské exkrementy v blízkych riečkach a potokoch. "Ide o pálčivý problém, ibaže kompetentní si jeho doriešenie pohadzujú ako pinpongovú loptičku a nikto sa ho nechce ujať," hovorí na margo vypúšťania tohto biologického odpadu Ing. P. Vyparina. Návrh na generálne riešenie vidí vo vytvorení aglomerácií. "Spojením šiestich až desiatich obci, kde by bolo aspoň 10 000 ľudí by sa zvýšila možnosť získania finančných prostriedkov na budovanie čističiek a kanalizácií," konštatoval vedúci odboru životného prostredia na okresnom úrade.
Autor: Silvia Širillová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
