noci zo soboty na nedeľu o piatej ráno, keď väčšina ľudí vo vozidle spala, zrútil do rieky. O tejto udalosti sme vás už informovali, dnes prinášame pohľad jedného z priamych účastníkov zájazdu.
"Prebudil nás náraz do betónového múrika, šúchali sme sa okolo neho a po takých dvadsiatich metroch sme ho prerazili," povedal nám Slavomír Zusko, zamestnanec Mestskej polície v Prešove. "Ten náraz bol hrozný, podarilo sa nám však rýchlo upokojiť situáciu. Sedel som hneď za šoférom a videl som nielen to prerazenie, ale i samotný pád, po ktorom sme sa ponorili do vody."
Aj keď bolo v autobuse niekoľko Košičanov, väčšinu cestujúcich tvorili prešovčania, prevažne išlo o zamestnancov mestského úradu. Medzi nimi bolo aj niekoľko mestských i štátnych policajtov. Nestratili duchaprítomnosť a i vďaka tomu nakoniec všetko dobre dopadlo. Aj keď cestujúci prežívali veľmi ťažké okamihy.
"Po vynorení sme upokojili hlavne deti, pozerali sme, či je každý zdravý. Každý sa vynoril z vody okrem môjho päťročného chlapca. Ten ostal pod hladinou a vyplával až po niekoľkých sekundách. Keďže nebol nad vodou, ponáral som sa po neho. Ani neviem, akým zázrakom sa dostal hore," opísal strašné chvíle neistoty S. Zusko, našťastie to dobre dopadlo a nielen on, manželka a dcéra, ale i jeho syn a ďalší pasažieri vyviazli bez vážnych zranení.
"Sú nejaké odreniny na rukách, drobné tržné rany, ale to je nič proti tomu, čo je na duši."
Vychádzanie z autobusu ponoreného vo vode boli zložité. Cez jeho predok vychádzali muži, ktorí boli dobrí plavci.
"Ženy sme ťahali po rámoch okien k rozbitému zadnému sklu, popod ktoré sme ich vyťahovali a posielali okolo rieky, lebo o inom prístupe hore na cestu sme vtedy nevedeli. Bola tam samá skala, samé konáre. Hlavné bolo dostať ľudí von z autobusu, ďalší dvaja hľadali východ okolo rieky, našli cestičku, po ktorej sme sa dostali hore," popisuje nepríjemné zážitky Slavomír Zusko, ktorému v tom čase nebolo všetko jedno, lebo "mne vytiahol chlapca druhý šofér cez vetracie okienko navrchu. Bolo to malé okienko, no môj chlapec je subtílenjší, takže ho vytiahol na strechu a doslova mi ho tam strážil".
V takejto situácii sa preukázala súčinnosť policajných zložiek, po vytiahnutí cestujúcich vytvorili sieť, cez ktorú si podávali batožiny z rúk do rúk. Problémom bolo, že časť vecí zobrala voda. Okrem suvenírov aj nejaké doklady, vodičov pas, ale najmä všetko jedlo a pitie.
Aj v našich novinách sme písali o neochote rumunských colníkov. S. Zusko to potvrdil, no podotkol, že "boli aj dvaja, traja takí, ktorým fakt treba poďakovať".
Potvrdil aj slová o obťažovaní jednej cestujúcej zo strany rumunského colníka.
"To dievča bolo úplne stresované. Povedala mu dokonca aj to, že som jej brat, aby prestal. On ju slovne vyzýval, či by neišla, trochu sa vyhrážal, že nás tam nechajú a ostaneme tam, ona až plakala...."
Policajt potom s obťažovaním prestal, naviac sa snažil byť voči cestujúcim ústretový. Slovenským rekreantom pomohol aj maďarský kamionista, ktorý im dal peniaze na vodu a čokolády pre deti. Zato na spoluprácu so slovenským konzulátom turisti nespomínajú v dobrom.
"Povedal by som, že nebola žiadna, pretože keď niekto povie, že dostal skreslené správy, že o nič nešlo, nič sa nestalo, neznamená to, keďže je každý zdravý a nikto nie je mŕtvy, že o nič nejde. Ten pád z tridsaťmetrovej výšky bol hrozný, všetko jedlo v prenosných ľadničkách plávalo vo vode, ostali sme bez vody," skonštatoval Slavomír Zusko a zhrnul: "Spolupráca s rumunskými policajtmi nič moc a s konzulom už vôbec nie."
Rekreanti z Prešova sa v transylvánskych horách druhýkrát narodili.
"Ešteže to deti vzali tak, ako to zobrali. Neboli to poväčšine zvlášť dospelé deti, že možno na to aj trochu zabudnú, ale tá rana na duši zostane."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
