zahynuli otec aj mama. Vyrovnať sa so skutočnosťou, že sú siroty, ktorými sa stali nečakane zo dňa na deň, nebolo pre chlapcov jednoduché. Ich život sa zásadným spôsobom zmenil. V byte na Idanskej ulici v Košiciach nemohli bývať sami, preto sa presťahovali k starej mame na Vodárenskú ulicu. Babka sa o vnukov starala, ako najlepšie vedela, ale nebolo v jej silách strážiť ich na každom kroku. Ako sa neskôr ukázalo, jej láska a dobre mienené rady nestačili na to, aby chlapci neskĺzli na cestu, z ktorej sa len veľmi ťažko vracia. Nemohol tomu zabrániť ani ich strýko Ján, ktorý im bol po smrti rodičov ustanovený za opatrovníka. Marek s Jozefom bývali u babky tri roky. Počkali, kým budú obidvaja plnoletí, a keď sa tak stalo, odsťahovali sa naspäť na Idanskú ulicu do bytu, kde žili až do smrti rodičov.
O tom, čo sa stalo počas pobytu u babky a neskôr na Idanskej, kde chlapci žili sami, hovorí obžaloba okresného prokurátora. Ten Marka a Jozefa obžaloval z pokračujúceho trestného činu šírenia toxikománie podľa paragrafu 188 a, ods. 1, 2 Trestného zákona, za ktorý je trestná sadzba 6 mesiacov až päť rokov.
Marek s Jozefom mali podľa obžaloby prokurátora v presne nezistený deň v mesiacoch januárapríl 1996 v byte starej mamy Anny Š. ponúknuť 17-ročnému Miroslavovi G., aby s nimi fetoval. Bývalého spolužiaka stretli v meste a zavolali ho do bytu babky. Dali mu igelitové vrecúško a naliali mu doň toluénové riedidlo. Miro si ho priložil k ústam a začal vdychovať toxickú látku. Potom sa k nemu pripojili aj Marek s Jozefom.
Keď sa presťahovali do bytu na Idanskej ulici, fetovali veselo ďalej. A to nielen oni dvaja, ale aj Miro, ktorý ich tam viackrát navštívil a fetoval s nimi. Pätnásteho júna 1996 prišiel aj s kamarátom Vlastimilom S. Pohostinní domáci ponúkli vrecúško s toluénom aj jemu. Šestnásťročnému Vlastimilovi sa fetovanie zrejme zapáčilo, lebo neskôr navštívil bratov Š. viackrát.
Obžalovaní bratia pred súdom popreli, žeby s Miroslavom G. v čase, keď žili u babky, niekedy fetovali. Priznali, že s ním inhalovali toluén, ale trvali na tom, že sa to dialo len na Idanskej ulici. "Fetoval s nami preto, že sám chcel. My sme ho k tomu nenútili. Keď sa to stalo prvýkrát, bolo to niekedy začiatkom roka 1996, odišiel pred blok pohľadať si igelitové vrecúško, s ktorým prišiel k nám do bytu. My sme mu potom do neho naliali toluén," unisono tvrdili obžalovaní. Na margo fetovania s Vlastimilom S., ktorého takisto ponúkli toluénom, uviedli nasledovné: "Keď k nám prišiel Vlastimil prvý raz fetovať, priniesol so sebou vlastnú fľašu toluénového riedidla. Všetci traja sme si z neho naliali do igelitových vrecúšok. Je možné, že sme spolu s Vlastimilom fetovali 15. júna, presnejšie po koncerte hudobnej skupiny ZONA A. Pripúšťam, že som Vlastimilovi mohol naliať toluénové riedidlo ja, ale k tomu, aby ho fetoval, som ho nenútil," uviedol pri konfrontácii so svedkom Marek Š.
On i jeho brat presviedčali súd, že podľa ich názoru Marián aj Vlastimil už mali s fetovaním skúsenosti. Usudzovali to z toho, že po fetovaní, resp. inhalovaní výparov toxickej látky sa ani u jedného z nich neprejavili žiadne zdravotné ťažkosti. Chlapci však tvrdia pravý opak.
"Ja som fetoval po prvý raz s Marekom a Jožom. Najprv v byte na Vodárenskej, kde mi ponúkli vrecúško s toulénom. Neskôr, keď sa presťahovali na Idanskú ulicu, som k nim chodil fetovať aj tam," vypovedal Marián G. Keď pred senát predstúpil Vlastimil S., aj on zotrval na tom, že to boli obžalovaní, čo ho ponúkli toluénom. "Prvý raz sa to stalo po koncerte skupiny ZONA A, ktorý sa konal na Luniku I v Atrium-clube. Do bytu bratov som šiel s kamarátom Mariánom. Od neho som vedel, že bývajú sami, a že fetujú. Ja som to nikdy predtým nerobil…" vypovedal Vlastimil
V septembri 1996 boli Marek s Jozefom hospitalizovaní na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice L. Pasteura na Rastislavovej ulici v Košiciach za účelom posúdenia ich duševného stavu. Ako je už známe, vdychovanie toxických výparov prchavej látky, v uvedenom prípade toluénu, má nepriaznivý vplyv najmä na osobnosť a psychiku človeka. Dochádza totiž k poškodeniu mozgovej kôry a pečene s možnosťou vytvorenia návyku na toxické látky.
Zo zistení súdnych znalcov vyplynulo, že ani Marek, ani Jozef nie sú duševne chorí. U obidvoch ide o nevyrovnané osobnosti s asociálnymi sklonmi. Prejavila sa u nich polymorfná toxikománia. V čase spáchania uvedených činov boli bratia závislí na organických rozpúšťadlách. V súčasnosti sú už ale závislí na heroíne. Obidvaja sa podrubujú ambulantnej protitoxikomanickej liečbe.
Pojednávanie pred Okresným súdom Košice I nebolo zavŕšené rozsudkom. Za predpokladu, že sa dostavia všetci svedkovia, môže rozsudok uzrieť svetlo sveta v prvej polovici septembra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
