stratou. Z tohto dôvodu bol Lesfinal bez likvidácie pretransformovaný do spoločnosti Lesy mesta, s.r.o. Ekonomické vysvetlenie týkajúce sa tejto zaťatej sekery podal spišskonovoveským poslancom na ich ostatnom stretnutí hlavný kontrolór Mestského úradu v Spišskej Novej Vsi Ing. Michal Hamráček.
"Hlavným dôvodom straty bolo nedosahovanie parametrov porezu guľatiny, ktoré boli stanovené pri vypracovaní podnikateľského plánu pri založení spoločnosti," informoval poslancov hlavný mestský kontrolór.
Pri zakladaní spoločnosti sa však realizoval prepočet ohľadom spomínaného podnikateľského plánu. Úlohou bolo zistiť efektívnosť a návratnosť vložených prostriedkov. Teoretický výsledok bol kladný, prax však bola úplne iná. Konkrétne, plán predstavoval kapacitu porezu 10-tisíc metrov kubických za rok v jednej zmene. Následne sa z guľatiny malo vyrobiť 6 100 metrov kubických reziva pri výťaži 61 percent.
Lesfinal začal so svojou činnosťou v roku 1996. Následne od roku 1999 do 1. apríla 2001 spoločnosť prevádzkoval nájomca. Dcérska spoločnosť Lesov mesta ,s.r.o., však už na začiatku svojej činnosti vykazovala mínusové hospodárenie. Za posledných deväť mesiacov svojej činnosti to bolo 5 a pol milióna korún.
"Na začiatku pri realizácií podnikateľského zámeru bolo treba zabezpečiť potrebnú technológiu a kúpiť pozemky. Na tento účel sa bral úver z banky. Úroky boli zúčtované do nákladov a tie následne prispeli tiež ku výške spomínanej strate," dodal M. Hamráček.
Napriek tomu, že úver bol v roku 2001 splatený a predpokladalo sa, že spoločnosť bude spieť do zisku, opak bol pravdou. Svedectvom toho je vyčíslená celková strata vo výške 14 miliónov korún. Ako najhlavnejší dôvod, prečo Lesfinal nefungoval tak ako to stálo v podnikateľskom zámere, označil hlavný kontrolór situáciu, kedy "časť prostriedkov investičných nákladov spoločnosť hradila z prevádzkových prostriedkov. Z tohto dôvodu nestačila uhrádzať svoje záväzky, čím vznikli úroky z omeškania."
Jednou z príčin podieľajúcej sa na tomto stave bola aj výťažnosť prevádzky, ktorá predstavovala iba 53 percent. Druhým dôvodom podľa kontrolóra bola nízka realizačná cena. Na treťom mieste zase figurujú vysoké osobné náklady. "V roku 2001 spoločnosť zamestnávala 32 pracovníkov vo výrobnej sfére a to v dvojzmennej prevádzke a štyroch THP. Podnikateľský zámer však počítal, že na jednej smene bude iba štrnásť pracovníkov," vysvetlil M. Hamráček.
Na otázku, či sa na vysokých osobných nákladoch podieľali aj platy zamestnancov, kontrolór odpovedal záporne. "Bol to iba zvýšený stav pracovníkov a ten bol zase podmienený technológiou porezu," konkretizoval M. Hamráček.
Po prepočítaní osobné náklady predstavovali stratu približne 1, 3 milióny korún.
Autor: kar
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
