podpredsedníčka, bývalá novinárka, Zuzana Martináková (na snímke). Spiš je však rodným krajom premiéra SR, takže by mal mať k tomuto regiónu bližšie a lepšie poznať situáciu. Prečo si on nezískaval pred Redutou priazeň voličov? "Ide len o otázku organizácie. Práve v tomto období zasadá vláda takže strategicky sme to museli vyriešiť tak, aby si aj ona plnila svoje povinnosti. Navyše, pán premiér sa mal s voličmi možnosť stretnúť nedávno, keď otváral Spišský trh. Ja som na východe bola už minulý rok. Pracuje sa mi tu veľmi dobre. Aj keď sa totiž stretneme s ľuďmi, ktorí s nami nesúhlasia alebo sú voličmi iných politických strán, dá sa s nimi komunikovať," opísala svoje skúsenosti s východniarmi Z. Martináková.
Na Spiši jej najviac učarovali historické pamiatky. Nachádza sa tu podľa nej toľko historických klenotov, koľko nemá ani jedno ucelené územie na Slovensku. "Spiš je ako perla zasadená v Slovensku. Zaslúži si, aby sa otvoril a zasvietil naplno," vyznala podpredsedníčka svoje sympatie k regiónu a dodala, že jedným zo spôsobov je aj pôvodná alternatíva v rámci územnosprávneho členenia, a to vytvorenie 12 VÚC, kde by bol Spiš samostatným celkom.
Aký má však názor na tienisté stránky tejto "perly Slovenska"? Predovšetkým na rómsku problematiku?
"V prvom rade by sa mal využiť inštitút náhradného príjemcu. Do rúk cieľovej skupiny, teda rodičov, by sa tak nedostali prídavky v peňažnej forme, ale išli by na potreby detí. Aby sa to ustriehlo, je potrebné v rámci decentralizácie moci vybaviť samosprávy sociálnymi pracovníkmi, ktorí by mali kompetencie s nimi narábať. Už dnes je v legislatíve funkcia náhradného príjemcu, len ju nemá kto vykonávať. Pokiaľ ide o sociálne dávky, môj názor je taký, že nemôžeme ľuďom zobrať všetky peniaze. Nezamestnaní, ktorých živí štát, však musia vedieť, že peniaze nie sú zadarmo a na oplátku vykonávať nejakú činnosť. Od Rómov by to mohlo byť vyžadovanie nejakej pracovnej činnosti v komunitných centrách. Samozrejme, že pri riešení rómskej otázky sa nedá vymyslieť nič prevratné. V tejto oblasti je potrebné vypracovať konkrétne projekty, ktoré budú realizovať kvalifikovaní ľudia."
Ako sa však ukázalo aj v prípade spomínaného predvolebného mítingu, táto menšina je ochotná komunikovať hlavne ak za svoju ochotu dostane patričnú odmenu. Ich hlasy sa SDKÚ podarí získať možno aj vďaka reprezentačnému stánku, ktorý sa nachádzal na námestí už aj počas Spišského trhu. Tam sa to totiž záujemcami o poskytované dary len tak hmýrilo. V snahe ukoristiť si aspoň reklamný predmet boli potrebné často tvrdé lakte. Tie, aj keď v prenesenom význame, Zuzana Martináková má, a ako tvrdí, vie si presadiť svoje. Na to, že je žena, vraj v politike nikto nepozerá. Dôležitá je hlavne profesionalita, pracovitosť a prehľad. "Často sa stretávam s názorom, že by som mala byť tvrdšia. Ľudia pochybujú, či s takou povahou dokážem presadzovať veci. Je to však naopak. Ja si myslím, že práve menej sebavedomí ľudia si musia silnými rečami niečo dokazovať. Moji kolegovia si zvykli na to, že keď sa do niečoho zahryznem, len tak ľahko sa toho nepustím."
Profesionálne sa venovať politike si však vyžaduje veľa energie a trpezlivosť. Podpredsedníčka SDKÚ je však okrem toho aj manželkou a matkou. "Každá žena, ktorá sa dnes chce presadiť v akomkoľvek odbore sa musí s týmto problémom vysporiadať. Veľmi dôležité je v tomto prípade rodinné zázemie. To mám ja našťastie perfektné, beriem ho ako oázu pokoja, kde sa môžem odreagovať."
Takže doma žiadna politika? "Samozrejme, stane sa, že len čo otvorím dvere, už mám niektoré veci predložené na stole. Ale manžel ma veľmi dobre pozná a vie, kedy som unavená a prepracovaná, takže mi radšej dá pokoj a donesie večeru."
Mimochodom, ako sa priznala, práve jej manžel, ktorý je tiež novinárom, povedal rozhodujúce slovo, keď váhala, či do politiky vôbec vstupovať. "Nesúvisí to s podriadenosťou. Ibaže ako novinárka som zákulisie politickej scény dobre poznala a vedela som, čo táto práca obnáša. Ak by manžel kategoricky zaujal odmietavý postoj, neuberala by som sa touto cestou," objasnila svoj vzťah k rodine známa politička.
Dieťa však predsa vycíti zaneprázdnenosť jedného rodiča a automaticky lipne na tom, ktorý sa mu viac venuje. "Mám dvoch starších synov, ktoré majú kritické obdobie už za sebou a netreba sa im venovať do takej miery ako malému Tomášovi. Na jeho výchove sa však podieľame obaja rovnako. Zároveň slúži ako absolútny relaxátor, pretože po príchode z práce nás nepustí k slovu a celý čas sa venujeme jeho problémom," odkryla časť svojho súkromného života.
Najcharakteristickejším znakom je rovnocennosti pri výchove je fakt, že najmladší syn oboch rodičov volá maminka. "Len čo počuje buchnúť dvere, hneď sa pýta, ktorá maminka to prišla."
Autor: Silvia Širillová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
