znásilnenia. Vzhľadom k tomu, že v minulosti bol doposiaľ šesťkrát trestaný za prevažne násilnú trestnú činnosť, pre výkon trestu ho súd zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny. "Som nevinný, odvolávam sa," vyhlásil po vynesení verdiktu obžalovaný. Nespokojný bol však aj prokurátor, ktorý žiadal uloženie prísnejšieho trestu.
Odvolaniami uvedených procesných strán sa v stredu na verejnom zasadaní zaoberal Krajský súd v Košiciach. Ten po doplnení dokazovania dospel k záveru, že Valentín je vinný z trestného činu znásilnenia, ktorého sa dopustil pod hrozbou násilia voči Elvíre P. K jednej zmene však predsa došlo. Odvolací súd zrušil výrok o treste a uložil obžalovanému prísnejší trest, 4 roky nepodmienečne so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
Skôr, ako padol uvedený verdikt, došlo v súdnej sieni k neobvyklej situácii. Elvíra, obeť násilníka Valentína, začala pred jeho príchodom pobiehať po pojednávacej sieni, ako vystrašené zvieratko. Skryla sa do výklenku, plakala a kričala: "Nepriveďte ho sem, bojím sa ho." Uľavilo sa jej až po oznámení predsedu senátu, že sa verejného zasadania nemusí zúčastniť. Chcela byť čo najskôr von, no na prahu dverí sa zrazila s pracovníkmi justičnej stráže, ktorí predvázali muža, čo ju znásilnil. Zo strachu, aby ju nevidel a nemusela sa s ním stretnúť zoči-voči, hľadala útočisko u sudcu, ktorý vychádzal von. Skočila mu za chrbát a držala sa ho ako kliešť...
"Pán predseda, to, čo tu Elvíra predviedla, je divadielko, ktoré až bolí. Ona je dobrá herečka... Kvôli nej som 15 mesiacov vo väzbe a pritom som nevinný. Celá obžaloba bola postavená na výpovedi jednej svedkyne... Keď som vinný, odsúďte ma, keď nie, tak ma osloboďte, ale ja sa s cítim nevinný," uviedol v záverečnej reči obžalovaný. Pre pripomenutie uvedieme, že 17-ročnú Elvíru znásilnil v bare Bla-bla na Hlavnej ulici v Košiciach, kde pracovala ako brigádnička. Na 14. máj lanského Elvíra určite nezabudne. Okrem toho, že to bol jej prvý pracovný deň, ju tam večer okolo 21. hod. v priestoroch sociálneho zariadenia pre zamestnancov, donútil Valentín k trojnásobnému sexuálnemu styku.
"V ten večer prišiel obžalovaný do baru a začal ma obťažovať. Obsluhovala som, a snažila som sa mu vyhnúť, ale prišiel za mnou, dal mi pusu, pýtal sa ako sa mám… Vystatoval sa, koľko vypil, potom si ma stiahol na kolená tak prudko, až sa pod nami zlomila stolička. Sedela tam aj moja kolegyňa čašníčka. Jeho obťažovanie sa mi nepáčilo, odišla som na toaletu pre zamestnancov. Nikdy by ma nenapadlo. Že obžalovaný pôjde za mnou, preto som nezamkla prvé dvere, len tie na WC," líčila trasľavým hlasom okolnosti, ktoré predchádzali znásilneniu, Elvíra. Ako ďalej uviedla, po chvíli počula, ako niekto zamyká dvere. Pomyslela si, že prišla kolegyňa a potom vyšla z WC.
"Predo mnou stál obžalovaný. Chytil ma pod krk a povedal, aby som nevrieskala, lebo ma zabije. Prosila som ho, aby ma pustil, ale on mi začal nadávať, že som obyčajná šľapka… Prikázal mi, aby som sa vyzliekla. Bála som sa ho, preto som urobila čo chcel. Keď som bola vyzlečená, chytil ma za vlasy a trhnutím ma donútil kľaknúť. Chcel, aby som ho vyfajčila... Urobila som to, lebo som z počutia vedela o jeho trestnej činnosti, aj že je agresívny, obzvlášť, keď si vypije. Hovorilo sa tiež, že mu je jedno, či ide o dievča alebo o chlapca, že vždy urobí to čo chce, a ešte ho aj zbije… Potom ma zvalil na zem a znásilnil. Súložil so mnou asi trikrát, pretože nevedel dosiahnuť vyvrcholenie," plačúc opísala akt zneuctenia Elvíra. Zdôraznila, že strach jej nedovolil volať o pomoc, ani sa účinne brániť fyzicky zdatnejšiemu protivníkovi…
"Tvrdí, že som ju znásilnil. Ako je potom možné, že také tintítko, ako je ona, nemalo po tom, čo som ju mal stiahnuť na dlažbu, na tele ani modriny, ani podliatiny, nič, čo by nasvedčovalo tomu, že som ju znásilnil… Ak niekto vyzerá ako obraz nevinnosti, to ešte neznamená, že taký naozaj je… A naopak, ak niekto vyzerá ako gauner, nemusí byť hneď vinný… Je pravda, že mám svoju minulosť, v kriminále som odsedel 12 rokov, ale nech ma súd súdi za to, čo som spáchal a nie za to, čo som niekedy urobil… Ja tvrdím len jedno, som nevinný," vyhlásil pred senátom Okresného súdu Košice I, Valentín H.
Argumentoval najmä tým, že Elvíra nemala žiadne zranenia, ktoré by nasvedčovali tomu, že ju znásilnil, a že ani svedkovia, ktorí ju videli z miesta, kde mala byť znásilnená vychádzať, si na nej nič pozoruhodné nevšimli. V skutočnosti to však bolo inak. Barman v Bla-bla bare, Tomáš K. pred senátom uviedol, že počas jeho služby prišla za ním Elvíra a vypýtala si kľúče od sociálneho zariadenia. Všimol si, že sa dlho nevracala, ale nepripisoval tomu nejaký význam, kým ho na to neupozornil aj Tomáš Č., ktorý chcel v priestoroch sociálneho zariadenia uložiť časť stoličiek a slnečníkov, ktoré nosil z terasy dnu.
"Bol som sa tam pozrieť a zistil som, že dvere sú zamknuté. Pokračoval som v práci a po dlhšom čase som to skúsil opäť. Dievčatá, ktoré tam sedeli ma však upozornili, že dnu je čašníčka Elvíra, a že videli aj nejakého chlapa, ktorý tam za ňou vošiel. Od nich, podľa opisu, som sa dozvedel, že ide o Valentína H., aj to, že vulgárne nadával čašníčkam, napádal ich, a preto jedna z nich zavolala súkromnú bezpečnostnú službu (SBS)... Klopal som na dvere a krátko na to, prišli chlapci zo SBS, ktorí chceli vylomiť dvere. Protestoval som proti tomu a potom sa zrazu otvorili a vyšla z nich Elvíra. Prešuchla sa pomedzi nás a išla rovno do skladu za barom... Neskôr som ju videl, ako tam čupí na zemi a plače. Stále sa pýtala, či je obžalovaný nablízku..." uviedol Tomáš Č. On, ale i Tomáš K. potvrdili, že po Elvíre vyšiel z dverí Valentín a dostal sa do konfliktu s pracovníkmi SBS-ky. "Na jeho spacifikovanie sme použili páky, hmaty a chmaty," uviedol Pavol K. Dodal tiež, že Valentína H. potom vyviedli z baru...
Na pojednávaní sa ukázalo, že obžalovaného sa nebála len Elvíra, ale aj jej kolegyňa čašníčka, ktorá sa bála vypovedať.Kým Valentín tvrdil, že Elvíra sa s ním milovala z vlastnej vôle, pričom kládol dôraz na to, že sa nebránila, ani nekričala, svojim správaním na pojednávaniach presvedčil všetky procesné strany, že jej strach z neho, mal svoje opodstatnenie. Ak si dovolil vykrikovať, búchať po "rečnisku" a pourážať všetkých zainteresovaných v súdnej sieni, z ktorej ho dala predsedníčka senátu dvakrát vyviesť, nie je ťažké uveriť, že sa k "tintítku", ako sa vyjadril o Elvíre, správal inak. Skôr to svedčí o tom, že mala skutočný dôvod sa ho báť... Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
