dobre zapadá medzi nižšie nominály, ktoré sme vám už predstavili. Aj na tejto bankovke je buď vľavo alebo vpravo umiestnený nepotlačený kupón a v ňom je umiestnená figurálna vodotlač Štefana Batoryho. Figurálna vodotlač sa používa aj v dnešnej dobe, keď moderných technológií je dostatok. Vo väčšine prípadov bankovky s figurálnou vodotlačou majú vľavo, prípadne vpravo umiestnený nepotlačený kupón. Stretávame sa aj s výnimkami, keď vodotlač je umiestnená priamo v bankovkovom poli.

Lícna strana je z výtvarného hľadiska riešená celkom atypicky. Dominantným motívom je alegória poľnohospodárstva a obchodu. Farebne je ladená do zelenožlta a modrozelena. Strana rubu je farebne ladená do hneda, dominantným motívom je budova Poľskej banky. Strana rubu je riešená celkom zaujímavo. V dvoch kruhových medailónoch sú umiestnené rytiny Poľskej banky, vľavo je stará budova, na pravej strane nová budova Poľskej banky. Je to celkom jedinečný a pri tom zaujímavý námet.

Námet sa tak zapáčil, že neskôr bol námet F. Kaminského použitý opäť v roku 1929. Sú teda známe dve päťdesiatzlotové bankovky, ktoré sa vzájomne líšia dátumom a podpismi. Prvá emisia vyšla s dátumom 28. 8. 1925, druhá 1. 9. 1929. Ak sa teda stretnete s dvoma päťdesiatzlotovkami s odlišným dátumom, neobjavili ste žiadnu kuriozitu. Napriek tomu bankovka z roku 1925 je mnohokrát vzácnejšia v porovnaní s variantom z roku 1929. Päťdesiatzlotovú bankovku by sme mali zaradiť do zbierky medzi cudzie platidlá, ktoré obiehali na našom území. Na túto zaujímavú časť histórie sa nekladie potrebný dôraz. Je to zaujímavá problematika, ktorej by mohli zberatelia a historici venovať viac pozornosti.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.