v ňom odráža modrá obloha a oranžové odtiene zapadajúceho slnka.
Čo je teda farba? Na túto otázku sú namiesto jednoznačnej odpovede tisícky argumentov. O tom, čo je farba vedú polemiky odjakživa filozofi, umelci, mystici, vedci. Napríklad indickí astrológovia učili, že biela farba je zložená zo všetkých farieb. Slnko je personifikáciou božstva a ako také je jediným zdrojom života a vládcom nad ôsmimi ďalšími nebeskými telami. Tieto telá vysielajú na Zem čistú farbu a ovplyvňujú tak osud každého žijúceho tvora.
Západné kultúry mali tiež svoj výklad farieb: 17. storočia akceptovali Aristotelove tvrdenie, že všetky farby sú vytvorené miesením čiernej a bielej. Ani Leonardo da Vinci nemal v tejto veci jasnú predstavu. Nedokázal sa rozhodnúť, či je základných farieb šesť alebo osem. V roku 1613 jezuita Francois d´Aquilon prehlásil, že základné farby sú iba tri, a to červená, žltá a modrá a tie vzájomnými kombináciami spolu s bielou a čiernou vytvárajú všetky ostatné farby a odtiene.
V roku 1672 sir Isaac Newton uverejnil svoju prácu o teórii svetla, v ktorej uviedol výsledky vlastných pozorovaní. Pri pozorovaní slnečného lúča zistil, že biela slnečná farba je naozaj vytvorená všetkými viditeľnými farbami spektra. Ich zložením potom vznikne biele svetlo. Tak sa zrodila éra modernej optiky.
Americký časopis National Geographic uverejnil článok o dejinách farieb, spôsobe ich použitia, miešania a získavania farbív. Vyberáme niektoré zaujímavosti:
Indická žltá sa vyrábala z pôdy, nasiaknutej močom kráv, kŕmených listami manga. Tento spôsob kŕmenia bol však zakázaný, lebo u zvierat vytvárali mangovníkové listy tráviace ťažkosti.
V Škótsku sa vlna ešte aj teraz farbí popolom z komínov. Dokáže vlnu zafarbiť do mnohých odtieňov: od svetlobéžovej po tmavohnedú (obr. 1)
Európski maliari počas troch storočí s obľubou používali bohatý hnedý pigment, ktorý získavali z egyptských múmií.
Starí Gréci miešali farebné prášky s horúcim voskom. Žiarivosť farieb sa dodnes zachovala.
U väčšiny živočíchov, aj u ľudí zrýchľuje červená farba srdcový tep a vypúšťa do krvného obehu zvýšené množstvo adrenalínu. Muži uprednostňujú červenú so žltým základom a ženy chladnejšie tóny s modrým základom.
Aksamietnica je rozšírená okrasná rastlina, aj keď má nepríjemnú vôňu. Vnímame ju ako žiarivo žltú. Včely vďaka ultrafialovému videniu vidia kvet ako modrý.
Oranžová farba nemala v európskych jazykoch dlho žiaden názov. Svoje meno získala až vtedy, keď priniesli z Ázie do Európy pomaranče, označené sanskrtským názvom Naranga.
Nemeckí poľnohosopodári pridávajú do krmiva pre sliepky papriku, aby boli žĺtky vajec farebnejšie. Z neznámych príčin totiž väčšina spotrebiteľov považuje svetlejšie žĺtky za menej kvalitné. (obr. 3)
Keď kohút vidí krv, zaútočí. Preto kohútom nasadia červené kontaktné šošovky. V Amerike takto "upravili" niekoľko stotisíc kohútov, aby im zabránili vzájomne sa pozabíjať. (obr. 4)
Podľa výskumov sú väzni oveľa pokojnejší, ak majú ich cely určité odtiene ružovej. Ružová farba nielen uspokojuje, ale dokáže potlačiť chuť do jedla. Oranžová ju zase zvyšuje, a žltá podporuje schopnosť učiť sa.
Šafran - prášok z rastliny Crocus sativus je najdrahším korením a používa sa aj na farbenie hodvábu, je teda aj najdrahším farbivom. Používajú ho na farbenie vlny na ručnú výrobu kobercov.
Kráľov obliekali do purpurových šiat. Purpur sa označoval ako odtieň kráľov. Podľa legendy ho objavil fénický boh Melkart. Jeho pes sa vraj zahryzol do mäkkýša a tlama sa mu sfarbila do fialova. Ľudstvo objavilo mäkkýše Murex brandaris, Murex trunculus a Purpura haemastorna a začalo vo veľkom využívať farbiace schopnosti týchto živočíchov. Na jednu uncu farbiva podali desiatky živíc týchto mäkkýšov. Pigmenty purpuru boli vyvažované zlatom (tiež ultramarínu a šafranu) a z bohatstva získaného z purpuru postavili celé mestá.
Autor: Pripravila Soňa MAKAROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
