vápencovej skale sa dali tušiť obrysy lebky. Dievčatko, ktorého rodina sa živila predajom skamenelín, vytiahlo kladivko a postupne kosť za kosťou vyslobodilo dokonale zachovanú kostru dlhú takmer šesť metrov. Nevedomky tak položilo základy novej vedy o pravekých jašteroch.
Až o desať rokov našli vedci meno pre príšerného tvora, čo mal očné jamky veľké ako podnosy pod šálku: ichthyosaurus, teda rybojašter. Spoly ryba, spoly had, pritom podobný krokodílovi dráždil fantáziu práve tak nálezy, ktoré nasledovali. Z akého sveta pochádzali tieto jaštery? Kedy žili? Vyslal ich nebodaj Satan? Lenže v biblii niet o nich ani zmienky! Objav prehistorických obrov postavil dovtedajší obraz sveta na hlavu.
Ich fascinácii podľahli najskôr amatéri. Jeden z najvýznamnejších bol vidiecky lekár Gideon Mantell. Cez deň liečil pacientov po dedinách v grófstve Sussex, po nociach vášnivo preklopával skameneliny. Roku 1822 našiel zub, podobný krokodíliemu, ibaže oveľa väčší a zatupený. Akoby patril dákemu bylinožravcovi. Žeby boli tie obrovské jaštery vegetariáni? Lekár neveriacky prepočítaval: Mohlo srdce pumpovať krv telom dlhým desať až dvanásť metrov? Koľko potravy bolo treba na to, aby sa udržalo pri živote? "Vyľakal som sa ako Frankenstein, keď prebral k životu obrovského netvora," zveril sa priateľovi.
Nik nevedel vysvetliť, skade sa nabrali gigantické kosti, objavili sa tu ako hieroglyfy z neznámeho sveta. Podľa jedných patrili slonom, na ktorých putoval Július Cézar do Veľkej Británie, iní ich považovali za zvyšky hriešnych tvorov, pre ktoré sa za potopy nenašlo miesto v Noemovej arche. A prívrženci vtedy ešte mladej evolučnej teórie si trúfli vysloviť kacírsku domnienku, že kostry azda pochádzajú z predkov človeka.
Čoskoro vlastnil Mantell najväčšiu zbierkou fosílií v krajine, aj Kráľovská spoločnosť prijala obuvníkovho syna do svojich radov. V jeho dome, zapratanom kosťami a premenenom na múzeum, sa tisli zvedavci. Akurát jeho žena po čase nevydržala s nervami a zbalila si kufre.
Nový úder osudu postihol Mantella roku 1842, keď ctižiadostivý anatóm Richard Owen dal čudesným tvorom súhrnné pomenovanie: dinosaury, "hrôzostrašné jašterice". Jeho meno sa odteraz spájalo s bádaním o jašteroch. Na Silvestra 1853 usporiadal Owen banket v bruchu dinosaura. Medzi nedokončenými kostrami jašterov, ktoré držali pokope kladkostroje a laná, prijímal o polnoci čelných predstaviteľov viktoriánskej vedy.
Jeho súper Mantell nebol už v tom čase medzi živými. Odišiel zatrpknutý práve tak ako Mary Anningová, ktorá celý život zásobovala zoológov nálezmi z dorsetských útesov. "Nebyť mňa, nemajú o čom písať," žalovala sa priateľke.
Autor: ško
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
