ďalekohľad nesporne je, by sa nedala využiť aj na pláži. Avšak viete, kam siahajú korene tohto technického vynálezu?
Zmienky o zväčšovacích sklách pochádzajú už z roku 1298. Keď Taliani objavili nové spôsoby výroby skla na konci 16. storočia, je možné, že vedeli aj o efektoch, ktoré vytvára kombinácia šošoviek. Ale až v roku 1608, kedy sa holandský výrobca šošoviek Hans Lippershey pozrel dvoma šošovkami, ktoré držal za sebou, na vežu kostola a zistil, že si ju tak priblížil a zväčšil, nelenil a nechal si patentovať vynález, "ktorým všetky veci vo veľkej vzdialenosti môžu byť videné, ako keby boli úplne neďaleko". Ďalekohľad podľa tohto vynálezu tvorila vypuklá a vydutá šošovka v rúrke, zväčšenie bolo 3 až 4-krát. Správy o novom vynáleze sa rýchlo šírili Európou a už nasledujúci rok sa ďalekohľad vo Francúzsku a Taliansku.
Ale až taliansky astronóm a matematik Galileo Galilei sa zaslúžil o to, že sa ďalekohľad stal známy. Svoje konštrukcie ďalekohľadov postupne zlepšoval až ku koncu roka 1609 pre vlastné astronomické bádanie vyrobil ďalekohľad zväčšujúci dvadsaťkrát. Vďaka tomu bol prvý, kto objavil, že Jupiter má vlastné obežnice a že Slnko nie je iba žltý kotúč, ale že sú na ňom tajuplné škvrny. Obraz však nebol veľmi kvalitný a ďalšie zväčšenie už nemalo praktický význam.
A tak Johannes Kepler potom navrhol ďalekohľad s dvoma konvexnými šošovkami a Christopher Scheiner ho v roku 1611 podľa jeho nákresu skonštruoval. Táto konštrukcia ďalekohľadu poskytovala obraz síce prevrátený, ale zato ostrejší. Kepler ním chcel pozorovať práve tajomné škvrny na slnku. Na rozdiel od Galilea, ktorý oslepol, používal už tmavé sklo. Ďalekohľady takejto konštrukcie sa postupne zlepšovali a dosahovali nebývalé rozmery: zatiaľ čo ďalekohľad Galileovej konštrukcie bol dlhý 1,5 až 2 metre, Johanes Hevelius postavil koncom 70-tych rokov 17. storočia ďalekohľad dlhý 42 metrov.
Ďalší zlom nastal v roku 1672, kedy Angličan Isaac Newton experimentoval s prizmou, t. j. skleneným trojbokým hranolom a objavil, že dokáže rozložiť svetlo na jednotlivé farby spektra, z ktorých sa skladá biele svetlo. Newton tak došiel k poznaniu, že vady ďalekohľadov spôsobuje sklo, ktoré zle rozkladá farby. Preto nahradil jednu z šošoviek zrkadlom, a tak položil základy na konštrukciu všetkých neskorších zrkadlových ďalekohľadov používaných pre astronomické bádanie.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
