rôznym nebankovým spoločnostiam a ako im bez problémov zverili svoje koruny.
Mne sa takýto problém nemôže stať, lebo mám len svoje dlhy a nie úspory, ale napriek tomu ľutujem tých, ktorí mali trebárs pár tisícok alebo desiatok tisíc a takouto formou o ne prišli a už ich asi nikdy neuvidia.
Naozaj neviem a nechápem (a určite v tom nie som sám), ako môže niekto našetriť za určitý čas trebárs tých 53 miliónov korún? Určite sa to nedá nezákonne a slušným spôsobom. Takýto ľudia ani nepoznajú hodnotu svojich korún a nebráni im nič v tom, aby ich zverili do takých rúk a osôb, u ktorých neexistuje nijaká záruka, že s nimi naložia účelne a že ich nespreneveria.
Dovolím si tvrdiť, že ľudia, ktorí vlastnia také milióny nemajú k nim úctu a ich uložením na vysoké úroky ešte chcú sa naďalej bezpracne obohacovať a žiť si naďalej nad pomery. Určite by urobili lepšie, keby aspoň časť svojich korún a miliónov dali na nejaké dobročinné účely napr. detské domovy, zdravotníctvo, šport a pod. Mali by aj čistejšie svedomie a boli by presvedčení, že ich koruny našli správneho adresáta, využijú sa účelne a pomôžu tým, ktorí to naozaj potrebujú.
Dokedy sa u nás bude žiť tak, že jedni sa hrajú s miliónmi a iní nemajú ani na chleba a základné živobytie a každodenné potreby? Zatiaľ aj tá naša "demokracia" len prispieva k tomu, aby sa rozdiely medzi životmi ľudí zväčšovali a jedni žili na úkor druhých!
Autor: Ladislav ČIŽMÁR, Lubeník
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
