spamätať, zavalia vás celkom neznámi ľudia hlboko súkromnými otázkami týkajúcimi sa vášho vierovyznania, svetonázoru a pohľadu na aktuálne spoločenské problémy. Kým si stihnete uvedomiť o čo ide, necháte sa vtiahnuť do debaty o existencii boha a príbuzných tém, ktoré by sa nemali rozoberať na prahu dverí.
Vierovyznanie je v prvom rade súkromnou záležitosťou každého človeka a vzhľadom na skutočnosť, že naša krajina bola ešte pred dvanástimi rokmi komunistickým štátom, v ktorom boli veriaci prenasledovaní, patrí medzi stále tabuizované témy. Preto sa mnohým ľuďom môže zdať nanajvýš nevhodné a nepríjemné, ak ich niekto "prepadne" v súkromí príbytku, v snahe presvedčiť ich o užitočnosti nejakej viery. Takáto "návšteva" môže byť pre osoby iného (ako práve prezentovaného) vierovyznania nepríjemná, pre neveriacich zbytočná až otravná, iným takéto šírenie náboženstva môže pripadať násilné. A to je, v konečnom dôsledku škoda, pretože niektoré rozhovory by určite zaujali aj presvedčených ateistov.
Rozprávačský alebo ak chcete "presviedčací" talent nemá každý. Z vlastnej skúsenosti viem, že mnohí z tých, čo nám zaklopali pri dverách s hŕbou náboženskej literatúry a pripravených fráz, na tom argumentačne neboli tak dobre, aby ma dokázali presvedčiť. Zlyhali už pri základných otázkach, kedy som sa namiesto odpovede dočkala verklíkovania niekoľkých naučených viet.
Nakoniec treba povedať, že existuje mnoho vecí, ktoré si nevyberáme, no zároveň je tu mnoho iných, pri ktorých na nás spočíva váha rozhodnutia v plnej miere výber vierovyznania je jednou z nich (v našich zemepisných šírkach určite). Sme schopní nájsť si svoju životnú cestu vo všetkých oblastiach z čoho mi napadá jedna rečnícka otázka myslíte si, že viera musí prísť k človeku, že si ju nedokáže nájsť sám (ak má o to skutočne záujem)?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
