vidieť zeleninové a kvetinové výsadby. Je to dôsledok usilovnosti ľudských rúk. Len rómske osady zostali pochmúrne, šedivé a nevzhľadné tak ako po celý rok. Na pôde okolo týchto osád prevláda burina, sú na nej porozhadzované odpadky rôzneho druhu. Mohli by tam však stáť jablone, hrušky, čerešne či iné ovocné stromy. Stačilo by 15 tisíc korún, trocha úsilia a skutočný prejav častokrát proklamovanej usilovnosti Rómov.
Keď som s týmto návrhom prišiel medzi priateľov - záhradkárov a tiež s ochotou odborne Rómom pomôcť, vysmiali ma. Veď tie stromy by vraj nevydržali ani rok. Za krátku dobu by vraj boli polámané a spálené. Možno, ale niekde začať treba. A prečo nie práve s ovocnými stromami? Ak nezvládnu ani to, tak ako sa chcú podieľať na náročnejších úlohách, ktoré by im zabezpečili dôstojnejší život?
Druhým dôvodom je, že pestovatelia ovocia, ktorí len s námahou a často aj bezúspešne obhajujú úrodu pred zlodejmi, majú len dve možnosti. Buď nechajú pestovanie alebo sa začnú brániť. Ak sa však chceme vyhnúť stretom, ktoré môžu vyústiť do vážnych nepokojov a ľudských nešťastí, musíme hľadať cesty, ako im predchádzať. Domnievam sa, že môj návrh je jeden zo spôsobov.
Láska k vlastným deťom je vraj u Rómov príkladná. Ale tie ich milované deti v lete a jeseni ničia ploty záhrad, lámu konáre a devastujú to, čo usilovné ruky dopestovali. Už len pre tieto deti, pre ich budúcnosť a uvedomenie si vlastných možností by sa oplatilo s touto akciou čím skôr začať. Nech si odmalička zvykajú, že to čo dorobia vlastnými rukami je skutočne ich, že otcovia, ktorí ich často posielajú kradnúť, ich majú skutočne radi a sú ochotní pre nich niečo urobiť.
Jozef Koňák, Spišská Nová Ves
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
