Spišskej Novej Vsi. O tom, že tento recept je veľmi úspešný svedčí aj sobotňajšia slávnostná atmosféra na pôde spišskonovoveskej radnice. H. Husárová sa totiž včera dožila sto rokov. Pri tejto príležitosti jej vedenie mesta venovalo okrem blahoželaní dar - rádio. "To preto, lebo sme počuli, že každý deň počúvate správy, čo je vo svete nové," vysvetlil zástupca spišskonovoveského primátora Ing. Stanislav Čurný. Slávnostné prijatie na radnici bolo o to vzácnejšie, že vedenie mesta nemalo možnosť zablahoželať 100-ročnému jubilantovi už desať rokov.
"Najkrajšie chvíle môjho života som prežila s manželom, ktorý je však už tridsať rokov mŕtvy," zaspomínala si jubilantka. Do metropoly Spiša prišla bývať v roku 1946 teda krátko po druhej svetovej vojne. Prvú polovicu svojho terajšieho života prežila poväčšine vo svojom rodnom meste v Nových Zámkov, kde sa narodila ako piata zo šiestich detí a zároveň ako jediné dievča. V tomto meste ju zastihla aj prvá svetová vojna. Ich domácnosť v tom čase osirela, bratia totiž narukovali. Ich izbu však obsadila mladá učiteľka spevu a hudby, pomocou ktorej sa malé dievča zdokonalilo v hre na klavíri a spevu.
Terajší susedia označili H. Husárovú ako veľmi sčítanú a inteligentnú dámu, ktorá veľmi rada víta vo svojej domácnosti návštevy a zároveň je aj veľmi spoločenská. Svedectvom toho jej aj prvé stretnutie pani Husárovej so svojím manželom. Do oka si totiž padli na plese. "Naša suseda má svoj životný štýl, ktorý sa dá označiť ako veľmi triezvy a realistický. Je však veľká optimistka a z každým problémom sa vie po svojsky vyrovnať," povedala Gabriela Ťukošová.
"Na Spiši som si zvykala veľmi ťažko. Jednak bola tu chladnejšia klíma. Na druhej strane hovorila som prevažne iba maďarsky," popisuje začiatky života v našom regióne H. Husárová. Do metropoly Spiša spolu so svojim manželom, ktorý vykonával prácu notára. Ona sama pracovala v pred príchodom na Spiš ako úradníčka v banke. Po zdolaní jazykovej bariéry našla profesijné uplatnenie aj v Spišskej Novej Vsi a to v knižnici. V súčasnosti žije oslávenkyňa sama a pri čomukoľvek sú jej nápomocní susedia. Tí o jubilantke prezradili zaujímavú "klebetu", a to, že pri čítaní nepotrebuje ani okuliare.
Prívlastok zaujímavý vlastní v tomto prípade aj režim dňa 100-pani Husárovej. Tá totiž pravidelne na rehabilitačných cvičeniach pláva, každý deň si zacvičí a ráno i na obed púšťa vetraním do svojich izieb čerstvý vzduch. Medzi jej záľuby patrí spev a hra na klavíri. So svojím mezosopránom dokonca doprevádzala omše v kostole a rôzne obrady. Za životnú lásku okrem kníh pokladá aj kvety. Predtým kým ju netrápila reuma, trávila chvíle vo svojej záhradke, kde si neraz aj zaspievala. Vtedy jej susedia hovorili: "Helenka tvoje kvety spievajú spolu s tebou."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
