cítiť zadosťučinenie. Aké mal pocity pri Lexovom návrate a ako sa pozerá na výsledky štvorročného vládnutia Mikuláša Dzurindu.
Čo ste prežívali pri príchode Ivana Lexu na Slovensko?
"Myslel som na jeho rodinu, aké utrpenie asi prežívali, keď otec a syn bol na úteku. Na druhej strane som si uvedomil jeho veľkú nezodpovednosť. Ušiel napriek tomu, že je poslancom, že tu má rodinu a mal možnosť slušne sa obhajovať. Výhovorka, že orgány tohto štátu ho chceli diskreditovať, je neuveriteľne chabá. Ak sa chce hrať na nevinného, lepšiu možnosť, než dostaviť sa pred súd, nemal. Byť na jeho mieste a presvedčený, že som nevinný, tak vyhlásim, že neprijímam amnestiu, ktorú mi dal Mečiar v otázke únosu, a podriadim sa súdnemu procesu."
Aké ste mali pocity? Boli ste rád?
"Nebol som rád. Ako veriaci človek som dávno odpustil krivdy voči môjmu synovi, mne a mojej rodine. Nepoznám túžbu po pomste, ale cítim, že pre zdravie spoločnosti je veľmi dôležité, aby justičné orgány učinili spravodlivosti zadosť. Potrebu preukázať, že aj u nás sa musí každý zodpovedať pred súdom, pokiaľ je obvinený, nech je v akejkoľvek pozícii. Toto je dobrý krok pre Slovensko, zlepšenie jeho imidžu a obnovu dôveryhodnosti v schopnosti demokracie."
Budú justičné orgány schopné učiniť zadosť spravodlivosti?
"Sú v dileme, či sa postavia na stranu nemorálnej amnestie, alebo na stranu spravodlivosti. Žiaľ, politická garnitúra im túto dilemu neuľahčila a umožnila im odvolávať sa na amnestiu. Je tu však otázka svedomia sudcov."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
