najhlasnejšie hovorilo, že zásadným problémom bude riešiť práve brankársky post. Maroš Ferenc síce v dorasteneckom veku reprezentoval našu vlasť vo viacerých výberoch Slovenska, no po prechode medzi seniorov mu doma akosi ruže nekvitli. Aj vzhľadom na situáciu, ktorá po zostupe v FC Tatran Prešov nastala, sa "Jokymu", ako ho familiárne i spoluhráči prezývajú, naskytla šanca presvedčiť o svojich kvalitách. V príprave toho Prešovčania tiež veľa nenahrali a tak i pre samotného Ferenca, bola premiéra na ihrisku druholigového nováčika neznámou.
"Pravdou je, že zápasová prax mi chýbala. Veď nechytal som ani v prvej ani v druhej lige, akurát za naše béčko v tretej," rozhovoril sa druhý deň po návrate z víťazného duelu na Záhorí gólman zeleno - bielych. "Tušil som, že nám prvý zápas vyjde. Príprava naň bola ozaj precízna, tréner neopomenul vari žiadny detail." Predsa len tréma vami nezalomcovala? "V prešovskom treťoligovom béčku som sa striedal s Gejzom Pulenom, ale šancí som dostával pomenej. Tým pádom som ani v krvi zápasové napätie príliš nemal. Tréner ma pripravoval na debut dôsledne a značný dôraz pri tom kládol i na psychickú stránku. Tá najmä pre brankára je dôležitá. Napriek tomu celé mužstvo, mňa nevynímajúc, sme v úvode boli v znamení očakávania i dosť nervózni." Zodpovedala kulisa zápasu tomu, na čo ste sa chystali? "Určite! V hľadisku boli hádam dve tisícky divákov. A tí narobili ozaj poriadny hurhaj. Možno pol metra za bránami stáli diváci a počul som ich každé slovo. Trochu som bol z vyvedený z miery, ale po prvých minútach všetko zo mňa opadlo a snažil sa koncentrovať len a len na hru samotnú. Neskôr aj všakovaké štipľavé pokriky už vlastne ani nevnímal." Mali ste v zápase veľa roboty? "To čo som chytiť mal, chytil som. Veľa roboty i zásluhou spoľahlivej práce spoluhráčov pred mnou som v tomto zápase nemal. Debut mám za sebou a teším sa už na ďalší druholigový zápas, tentoraz doma s Ličartovcami."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
