z najväčších hviezd svetového hokeja. Získal množstvo individuálnych ocenení, triumfoval v Stanley Cupe i na "turnaji storočia", na ZOH 1998 v japonskom Nagane. V NHL bolo jeho meno dlhé roky spojené s Pittsburghom, pred minulou sezónou nasledoval trejd do Washingtonu Capitals (v sezóne 31 gólov a 48 asistencií). Má za sebou rok sklamaní a "poučení z prehier", a to v NHL, na ZOH 2002 i MS 2002. Jeho priateľkou je niekdajšia Miss Slovenska, Žilinčanka Andrea Verešová. Počas tohtoročného leta dokončil skúšky z predmetov zo 4. ročníka strednej školy, práve tento ročník totiž doplatil na jeho hokejovú kariéru. A začal trénovať thai - box. Na ľade nevyspytateľný, medzi novinármi obľúbený. Rozhovory neodmieta, aj keď niekedy sa vám z jeho odpovedí krúti hlava, na čom sa Jaromír Jágr evidentne baví. S českou hokejovou hviezdou sme si sadli za jeden stôl na Eurotel Easy Cup 2002, tenisovom turnaji hokejových hviezd a hviezdičiek.

*****

Ako si spomínate na prvé roky v hokeji?

"Bol som talentovaný, ja som stále hral s o tri roky staršími. Potom som sa dostal do dorastu, tam ma začali všetci doháňať, pretože ten vek, puberta, je už raz taký. Potom som sa dostal do puberty a ja, dostal som sa však i do ligy, odohral som v nej dva roky a išiel do Ameriky."

Čo vám hokej dal?

"Hokej pre mňa znamená celý život, asi toľko."

Čo vám vzal?

"More času. Mladosť. Určite som nemohol robiť to, čo robili moji kamaráti. Musel som trénovať. Zápasy sa hrali väčšinou cez víkend, všetci mali voľno, ja som hral hokej."

V Prahe sme sa minulého roka stretli s vaším kondičným trénerom Mariánom Jelínkom, ten nám spomínal, že máte obrovské fyzické danosti a že ste navyše obrovský dráč.

"Verím, že v sebe mám neskutočné proporcie, na druhej strane sa to trochu vyrovnáva, pretože ma blokuje lenivosť. Ale je pravda, že keď musím a na niečom záleží, tak to zo seba viem vydať."

A tie čísla: kliky, drepy?

"Robil som tisíc drepov denne, keď som bol malý. Keď si človek na to navykne, tak to nie je problém."

Peter Bondra sa stal čestným goralom. Čo vy? Trebárs stať sa čestným Valachom?

"Ja som tam nebol a ponuku som nedostal (odpoveď v slovenčine - pozn. red.)."

Ako ste sa dali dohromady s Milanom Kraftom, s ktorým hráte i na tomto turnaji? Vyberali ste si sám?

"Ja som si nikoho nevyberal. Partner si vybral mňa, asi preto, že som kvalitný hráč (smiech)."

Okrem hokeja sa venujete i inému športu?

"Nie, nemám žiaden iný šport. Okrem hokeja už len trošku tenis. Ináč nič neviem."

Prijali ste pozvánku na Eurotel Easy Cup. Má v tom nejakú úlohu Andrea Verešová?

"Vidíte, že tu som sám."

Takže?

"Mám si vymýšľať, alebo hovoriť pravdu? Na prvom ročníku som tu bol, to som sa zoznámil s Andreou. Druhý ročník som vynechal, už ani neviem prečo. Asi som bol zaneprázdnený... Teraz, na preskočku, som tu zas a štvrtý ročník zas vynechám. Potom prídem až na piaty (smiech)."

Kedy bude svatba?

"No, kedy? No?"

Takže?

"Neviem (opäť po slovensky - pozn.red.)."

Andrea Verešová nám prezradila jednu vec. Súviselo to s tým, ak by vám to spolu vyšlo, vzali by ste sa a rozhodovali sa, kde budete bývať. Vraj ste jej navrhli, že budete bývať v Žiline. Ju to najprv trochu vzalo, potom sa už bavila nad vašou fantáziou - vzišla z toho totiž nejaká dedina Žilina, ktorá leží pri Kladne.

"Žilina u Kladna! To je asi 10 kilometrov od Kladna, také dobré miesto. Takže by sme to kompenzovali, aby všetci boli spokojní (smiech). Ale nie je to pekné? Andrea je zo Žiliny, ja z KLadna, tak Žilina u Kladna!"

Kladno je pri Prahe a my zas máme na Slovensku obec, čo sa volá Praha.

"Fakt? To som nevedel."

Spolumajiteľ Jágr´s Baru v Prahe, Pavel Červený, nám zas prezradil, že ste mu svojím tipm odrovnali pol milióna Kč. Vraj mal natipovaných dvanásť zápasov, výhra 460 tisíc, zatelefonoval vám, vy ste mu povedali, že Pittsburgh ide na Floridu tak oslabený, že prehrá. Neprehral. Červenému vyšlo všetko, okrem Pittsburghu...

"(Smiech) Nemajú ľudia vsádzať. To hovorím, to je poučenie pre ostatných. Ľudia, nevsádzajte, budete sa trápiť!"

Ale je to istá forma fanúšikovstva, mohli by sme povedať... Ľudia vám aj takýmto spôsobom veria.

"No, to neviem, či veria. Oni skôr chcú zarobiť peniaze. Pretože ak vsádzaš so srdcom, tak nikdy nevyhráš - ak vsádzaš práve na svoj tím. Predsa nikdy nevsadíš proti."

Boli ste draftovaný Philadelphiou, tá nakoniec "vsadila" proti vám.

"Ja som rád, že som sa nakoniec dostal do Pittsburghu. Philadelphia určite nebol tím, ktorý by mi sedel. Nemá hru založenú na technike, skôr na fyzickej sile - ja mám pritom rád techniku. Každý verí svojmu systému, i Philadelphia, ktorá hrá to isté 30 rokov, slávila s ním úspechy, aj keď momentálne sa jej nedarí. Ja som však rád, že som skončil inde."

Éra v Pittsburgu?

"boli to nádherné momenty. Každá éra však raz končí, skončila i táto. Mali sme tam ohromné talenty, aj tá voľnosť bola iná, ako v iných tímoch. Toto vedenie nás nechávalo, po tom, čo sa vyhrávalo. A tým pádom tam bola i motivácia vyhrávať - videli sme, akú máme voľnosť a nikto nechcel ísť inde. Potom to však skončilo, už sme nevyhrávali..."

Porovnanie Washingtonu a Pittsburghu po hokejovej stránke?

"To sa nedá porovnávať. Vo Washingtone je strašne veľa pravidiel oproti Pittsburghu, každý sa bojí dačo spraviť. Aby nedostal vynadané. Tam vládne strach, všetci hráči majú strach. Je tam veľká disciplína a strach. To v Pittsburghu nikdy nebolo. Pittsburgh si riadili hráči, vo Washingtone je to tréner a vedenie. A to niekedy nejde. Sú hráči - tridsiatnici, ktorí chcú určitú slobodu. Oni pritom vedia, že chcú dať všetko hokeju, že sú profesionáli, ale i tej nemôžeš niekoho nútiť silou."

Váš začiatok vo Washingtone bol ťažký, čakalo sa veľa, boli veľké tlaky...

"Každý začiatok je ťažký. Pre mňa stopercente. Ja som zvyknutý na to, že keď sa mi niekde páči a darí, tak to nechcem meniť. A na druhej strane mi trvá dlho, kým si nas niečo zvyknem. Pre mňa to bolo ťažké a možno i tento rok bude ťažký."

Washington získal Roberta Langa. Viete už, s kým bude hrať v útoku. Či s Petrom Bondrom, či s vami?

"Štýl hry v NHL je iný, ako tuná v Európe. Hráči sú zvyknutí, že počas zápasu hrajú neraz každý s každým. Na prvé striedanie naskočia určené päťky, potom sa to neraz premieša. Môže sa stať, že Robert Lang bude hrať v prvom, druhom, či trťom útoku. A možno skončíme všetci traja v jednom."

Nedohodli ste si s Petrom Bondrom nejakú stávku o to, kto v ďalšej sezóne nastrieľa viac gólov?

"Povedal by som, že ja a Peter sme úplne odlišné typy hráčov. Ja som skôr typom nahrávača, Peter skôr typom strelca. Takže veľmi nemôžeme súťažiť. A navyše, sme už dosť starí na to a vo svojich kariérach sme získali dosť individuálnych ocenení, aby sme si museli niečo dokazovať. Ani nikomu. A človek časom zistí, že najväčším víťazstvom v kolektívnom športe je víťazstvo mužstva. Takú radosť, ako pri radovaní sa so spoluhráčmi, už nikde nenájdete. Môžete získať individuálnu trofej, osláviť to s rodinou. Ale každý, kto robí kolektívny šport vie, že to nie je ono."

Trénujete thajský box. Ako a prečo k tomu vlastne došlo?

"Vzniklo to tak, že generálny manažér Washingtonu ma požiadal, že už nechcú utrácať peniaze za žiadnych hráčov - a keďže nemáme žiadne bitkára, tak ma požiadal, či by som v tejto sezóne nechcel chrániť Petra Bondru, nášho strelca. Tak som začal boxovať..."

Ako vnímate Washington ako mesto? Mimohokejovo.

"Sú tam veľké vzdialenosti. Hrozné vzdialenosti. Na to som nebol zvyknutý. V Pittsburghu som vyšiel zo ´zimáku´a za 20 minút som bol doma. Tu idem hodinu... Väčšinou času trávim doma."

Aj na tomto turnaji sa opäť niečo potvrdilo. Peter Bondra všetko berie vážne, seriózne. Vy ste taký neustále žartujúci, zábavný, niekedy až ľahtikársky. Neviem si predstaviť vašu debatu.

"To nechci vidieť! To nechci vidieť! Ja doňho stále rýpem, akože do Slovákov a ten ide! Ten ide, toho to berie! On si stále bráni Slovákov a ja stále doňho. Krásne, to je zábava."

Česká reprezentácia hrala, i s vami na ZOH v Salt Lake City, na MS vo Švédsku - a dvakrát neuspela. Ste zvyknutí na úspechy.

"Som zvyknutý na úspechy, som zvyknutý i na prehry. To už ku športu patrí. A kto si mmyslí, že bude len vyhrávať, nech sa presťahuje do iného sveta. Pretože v tomto len víťazstvá nenájde. Človek sa musí učiť prehrávať a musí sa z prehier poučiť. Prehry sú aj na to, aby ste sa stali lepším človekom a lepším športovcom, aby ste si uvedomil, kde ste spravil chybu. Odrazíte sa a idete hore."

Takže kde bola chyba pri dvoch českých vystúpeniach?

"V športe nie je chyba. Aspoň v tomto hokeji. To je o šťastí, všetko závisí od malých detailov. Vy, ak by ste nedali gól proti Kanade, ten, ktorý dal Peter Bondra v poslednej sekunde v tej tretine, tak idete domov zo štvrťfinále a všetci by hovorili, aký zas máte neúspech, aké máte hrozné mužstvo. Vy ste dali gól, naraz máte šťastie a darí sa vám. Sebavedomie hráčov stúpa a zrazu ste majstri sveta. Nám sa to stalo v Nagane... Ten vrchol je taký vyrovnaný, že sa už nedá hovoriť o dobrých a zlých. Sú všetci rovnakí, niekto má dobrý, niekto horšíé deň. Aj vo futbale. Kórejci, ktorým česi dali pred rokom 5:0, sa skoro dostali do finále MS. Je to už ozaj všetko vyrovnané a je to o náhode."

Čo sa týka svetového šampionátu: skončil pre vás vypadnutím Čechov, alebo ste ho sledovali ďalej?

"Nesledoval. Ja nie som fanúšik. Ja hokej buď hrám, alebo nehrám. Vtedy od neho odpočívam. Preto ma už ďalej MS nezaujímali."

Ani vtedy, keď sa Slovensko dostalo do finále?

"Ja vám úprimne poviem, že som sa na to nepozeral. Pre mňa to skončilo a - skončilo. Ja som sa nechcel vynervovávať na niečom, čo už pre mňa nie je významné. Aby som sa trápil nad tým, že sme tam mohli byť my..."

Zápas proti Rusku vo štvrťfinále MS. Ako by ste to odhadli - bol pre vás posledným v reprezentačnom drese?

"No, tak to neviem. To sa nikdy nevie."

Pred dvoma rokmi sme vám tu, pri obojstrannom žartovaní, "ponúkali" slovenské občianstvo. Teraz ste mohli byť majstrom sveta.

"(Smiech) No, áno. Možno, keby som bol ja v tom mužstve, tak by som majstrom nebol. Možno by som urobil chybu a vy by ste... Nemohol by som sa tu ani ukázať (smiech)."

V Rusku vraj máte odohrať nejaké zápasy.

"Všetko je ešte v rokovaniach. Ja som však bol v minulom roku v Rusku s Jágr Tímom, páčilo sa mi tam, uvidíme..."

Máte Stanley Cup, olympijské zlato. Aké ešte máte ciele?

"Ja mám za cieľ byť spokojný a šťastný so svojou hrou. A pokiaľ budem spokojný ja, pretože ja som na seba dosť náročný, tak budú spokojní i ostatní."

Je možné, že raz uvidíme Jágra na trénerskej stoličke?

"Možné to je, ale ja by som trénoval skôr deti, ako dospelých. Byť trénerom nie je veľmi pekná práca. Keď sa vyhrá, môžu za to hráči, keď sa prehrá, môže za to tréner. Takže: ak, tak jedine deti."

Ešte niečo zo súkromia. Načo je vám škola? Tá maturita. Imidž hviezdy, pekné zárobky, tak načo?

"Je v tom spústa vecí. Za prvé, chcem ísť na vysdokú školu. A na tú môžem len s maturitou. Za druhé, keď v živote niečo dokážeš, tak sa s tebou chcú ľudia porovnávať. A oni sa nebudú porovnávať v tom, v čom si dobrý, ale v tom, v čom si horší. Ja viem, že ak by som si tú maturitu nespravil, tak vtedy, keď by som skončil s hokejom, by všetci na mňa ´machrovali´. Vyvyšovali by sa. Ja viem, že tú školu školu môžem urobiť ľahko, pretože som sa učil dobre (Jágr bol na strednej škole v priemere dvojkár - pozn. red.). Takže viem, že som na to mal a neurobil som to. Teraz to chcem urobiť. A potom sa môžem rozhodnúť, čo ďalej. Ale aspoň môžem zavrieť ´hubu´závistlivcom a tým, ktorí budú chcieť súperiť. Tú jednu výhodu, čo mali, im vezmem."

Aké maturitné predmety vás čakajú?

"Ekonomika, odborný predmet, angličtina a čeština."

Čeština je asi v pohode, angličtinu, tú už by ste skúšajúcich hádam mohli vyučovať.

"Uvidíme. Možno budem ja dávať známky učiteľom (smiech)."

Ekonomika?

"To sa dá. Ja robím biznis a podnikateľstvo, idem v tom každý deň. Pre mňa to je bežný život. Mám v tomto smere veľa skúseností. Záleží akurát na tom, aby som sa o tom naučil tak, aby som o tom vedel hovoriť."

Čo sa týka vysokej školy, máte už predstavu o tom, akého smeru by mala byť?

"Nie, to ešte nemám. Musí to však byť niečo, čo môžem študovať diaľkovo."

Ekonomika?

"Hmmm... Ja by som skôr chcel psychol´giu, alebo niečo podobné."

Aký je váš najbližší program?

"S Jágr Tímom odohrám futbalový turnaj v Znojme, potom idem do Kladna."

Vizitka Jaromíra Jágra

Dátum/ miesto narodenia: 15. február 1972/ Kladno.

Výška/ váha: 188cm/ 103 kg.

Vzdelanie: Stredná priemyselná škola stavebná (zatiaľ bez maturity).

Stav: zatiaľ slobodný.

Predchádzajúce kluby: Pittsburgh Penguins, Kladno.

Draft do NHL: 1990 - v 1.kole ako 5. voľba/ Philadelphia.

Číslo dresu: 68.

Prvý zápas v NHL: 5. októbra 1990 (vs. Washington Capitals).

Prvý bod a gól v NHL: 7. októbra 1990 (vs. New Jersey Devils).

Celková bilancia v NHL (1990 - 2002): základná časť - 875 zápasov/ 470 gólov/ 688 asistencií (1 158 bodov), play off - 140 zápasov/ 65 gólov/ 82 asistencií ( 147 bodov).

Úspechy: víťaz Stanley Cupu s Pittsburghom Penguins (1991, 1992), víťaz ZOH v Nagane s Českou republikou (1998), držiteľ Hart Trophy 1999, Art Ross Trophy 1995, 1998, 1999, 2000, 2001, Lester B. Perason Award 1999, 2000, člen prvého All-Stars tímu NHL 1995, 1996, 1998, 1999, 2000, 2001.

Hobby: počítače (internet skoro denne, hry - s výnimkou NHL), hudba (Metallica, Elán).

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.