Dva roky na to sa na trhu objavuje ich maxisingel vydaný Pantonom, na ktorý o dva roky nadviazala platňa Made in Valmez. Tá sa spočiatku masového ohlasu nedočkala (neskôr však bola vyhlásená za najlepšiu platňu deväťdesiatych rokov), ten prišiel až pri dvojke Furt rovně! (1992). Od tých čias sa radí Mňága a Žďorp medzi známe kapely. Vyšla o nich kniha, ďalšie štyri cédečka, jeden minialbum, jedno výberové 2CD i soundtrack k filmu Happyend. Mňága a Žďorp vystúpila aj na tohoročnom festivale Bažant Pohoda, kde sme hodili reč so spevákom a autorom takmer celého repertoáru Mňágy Petrom Fialom.
Nedávno vyšiel album Nečum a tleskej od predchodcu Mňágy, skupiny Slepé střevo, na základe demokazety spred x rokov. Ako k tomu došlo?
- Našiel sa človek, ktorý má veľmi rád tú nahrávku a súčasne je majiteľom malého, obskurného vydavateľstva, teda sa rozhodol to vydať. K tomu môžem povedať len toľko, že sme sa ho snažili prehovoriť, nech to nerobí, lebo mám pocit, že to lepšie zo Slepého střeva sme už zúročili s Mňágou, a to iné dobré, čo tam je, ľudí aj tak odradí, kvôli spôsobu, akým je to nahrané. Nevieme tam hrať, znie to príšerne, no nehanbím sa za to.
V každom prípade je to však rarita, ktorá ľudí poteší...
- Áno, fakt je to rarita, ktorá môže zopár fanúšikov potešiť, no to je tak všetko.
Svojho času ste vo Valmeze mali rôzne zoskupenia, Slepé střevo, Happyend, Velký plytkoš či Jonáš Hvězda. Keď ste robili svoju sólovku, tak ste ju paradoxne nepomenovali Jonáš Hvězda, čo bol váš dávny pseudonym pre sólo aktivity, ale vlastným menom. Naviac názov album dosť nepochopiteľne nadväzoval na Nečum a tleskej...
- Spravil som vlastné pesničky a nazval som album Nečum a tleskej vol. 2, lebo to bolo akési pokračovanie Slepého střeva, v tej anarchii. Mne totiž bolo fakt jedno, že či túto platňu vydá Monitor alebo kto. Spravil som ju skrátka podľa seba. Keď som ju im, do vydavateľstva doniesol, vraveli mi, že si tento album nikto nekúpi. No to mi bolo fakt jedno. Teda ten prístup bol podobný ako svojho času so Slepým střevom, preto som mal pocit, že to na seba naväzuje.
Poslednou aktivitou Mňágy bolo výberové 2CD. Čo je nové? Kapela je personálne v pohode? Nechystáte sa niečo točiť?
- Posledný polrok sme sa venovali personálnym zmenám. Máme nového saxofonistu a klávesáka v jednej osobe (Roman Volný) i nového bubeníka (Pavel Koudelka). Novú platňu sa chystáme natočiť v budúcom roku. Máme zo dvadsať, tridsať rôznych demosnímkov, či už celých piesní alebo útržkov. Takže sa do toho za chvíľu pustíte.
Spomínali sme históriu. Kedysi ste mali precíznu pódiovú šou. Najprv červené trenírky, neskôr námornícke oblečky. Teraz už hráte len v civile...
- Už sme starí na takéto šou, už by sa mi to zdalo nepatričné. Tiež je to vyjadrenie toho, že stačí prísť a zahrať zopár pesničiek. Priznám sa, že sme mali strašný strach prísť a vyzliecť si tie námornícke oblečky. Boli sme už tatko zavedení, no nakoniec sme si ich vyzliekli a vôbec nič sa nestalo.
Je pre vás hudba viac koníček alebo už viac práca?
- Beriem hudbu hlavne ako možnosť vyjadriť sa k tomu, čo sa okolo mňa stále deje. Tiež ma baví, a to, že sa pohybujeme v hudobnom priemysle pre mňa znamená, že musím rešpektovať, aby som bol včas niekde v štúdiu či na zraze, aby som dodržoval termíny, prečítal si zmluvy, ktoré podpisujem a takéto veci, ktoré musí robiť každý.
Kde momentálne bývate? Stále vo Valmeze alebo ste sa nebodaj presťahovali do Prahy?
- Nie, nikdy som nebýval inde, ani som sa o to nesnažil. Firma nás síce chcela poslať do Prahy, aby sme boli slávni a chodili po večierkoch, ale nešli sme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
