centre Michaloviec, priamo pred budovou Prvej komunálnej banky.
Ako sa nášmu denníku podarilo zistiť, hlinený krčah ležal v hĺbke asi 30 až 40 centimetrov a pri kopaní sa pravdepodobne rozbil. To, čo sa v ňom nachádzalo, prekvapilo všetkých. Piati brigádnici - Juraj Šeketa, Ján Ondrejko, Vladimír Kušnír, Viliam Hirlik a Vlado Danko sa postarali o tom, že sa strieborné mince po niekoľkých storočiach opäť dostali na denné svetlo. "Našli sme niekoľko desiatok črepov a kopu malých zelenkastých plieškov. Keď som sa na ne pozrel bližšie, zistil som, že sú to pravdepodobne mince. Spolu som ich napočítal 535", opísal nám sled udalostí Ing. Jiří Žák, ktorý kopal len o pár metrov ďalej a ako prvý rozpoznal historickú hodnotu nálezu.
Poklad teda putoval do múzea, kde ho už majú v rukách archeológovia a historici. Na závery, o aké mince išlo, akú mali hodnotu a kto ich mohol zakopať je ešte priskoro, podľa predbežných hypotéz ide s najväčšou pravdepodobnosťou o mince z prelomu 15 a prvej polovice 16. storočia. "Mince sú zatiaľ neočistené a dosť zoxidované, presná analýza preto potrvá dlhší čas. Zatiaľ sme medzi nimi napríklad objavili strieborný denár z obdobia panovania uhorského kráľa Ľudovíta II Jagelovského, ktorý vládol v období od roku 1516 do roku 1526", dozvedeli sme sa od pracovníkov Zemplínskeho múzea. Podľa ďalších informácií, bola v mieste, kde sa mince našli, v 16. storočí tzv. Nemecká ulica a krčah s mincami tu mohol zakopať niektorý z miestnych obchodníkov. Či išlo o rodinné bohatstvo, alebo napríklad lup, keďže v tom období bol Zemplín sužovanými častými vojnami a povstaniami, sa už asi nedozvieme. "Keďže boli mince uložené v nádobe a zakopané v zemi, mohlo ísť o rodinný poklad, alebo celoživotné úspory. Niečo sa ale muselo stať, keď si ten, kto ho tam zakopal, pre mince neprišiel", uvažuje jeden zo zamestnancov múzea.
V súvislosti s archeologickým nálezom sa objavili špekulácie, podľa ktorých by mohol ohroziť prebiehajúcu rekonštrukciu centra Michaloviec. Zdá sa však, že katastrofický scenár v podobe zastavenia rekonštrukčných prác sa nenaplní. "Hlavné námestie je archeologicky preskúmané veľmi málo, v minulosti tu ale prebiehal čulý stavebný ruch a doteraz v tejto lokalite neevidujeme žiadne pozoruhodné nálezy. Nájdené mince preskúmame, stavebné práce asi budú pokračovať normálne ďalej", dodávajú pracovníci Zemplínskeho múzea.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
