ukrajinsky hovoriaci muži vo veku 2527 rokov. Predstavili sa ako Saša a Sergej. Pýtali sa ma, kto je majiteľom dodávky, a či si nechcem zarobiť. Povedal som, že chcem a oni mi oznámili, že potrebujú previezť z obce Stretava do Vranova nad Topľou nejakých migrantov, čo ilegálne prekročili hranice. Nepovedali mi, koľko osôb treba previezť, len sme sa dohodli, že mi za to zaplatia 4000 korún. Mali sme sa stretnúť v noci 2. decembra 2001 niečo pred treťou hodinou, čo sa aj stalo. Keď som prišiel podľa dohovoru pred Stretavu, Ukrajinci ma tam už čakali. Sedeli vo vozidle BMW a povedali mi, aby som šiel za nimi," vypovedal v prípravnom konaní Miroslav N.
Tento 26-ročný Michalovčan ďalej uviedol, že asi jeden kilometer za Stretavou smerom na obec Drahňov BMW zastavilo a Ukrajinci z neho vystúpili. Podišli k jeho autu, prikázali mu, aby v ňom zostal sedieť, pričom otvorili na dodávke bočné dvere. Bola tma, cestu lemovali stromy, ale aj tak videl, že jeden z Ukrajincov telefonoval z mobilu. Asi o štyri minúty neskôr začali vychádzať z lesa ľudia. Keď všetci nastúpili, Ukrajinci za nimi zavreli dvere a Miroslav sa s nimi vydal na cestu. Podľa dohody ich mal odviezť do Vranova nad Topľou na benzínové čerpadlo Benzinol. Mali ho tam čakať Ukrajinci, alebo niekto iný, čo ho mal nájsť podľa evidenčného čísla jeho auta a dať sa s ním do reči. Tam mal dostať aj sľúbenú finančnú odmenu.
"Viezol som cudzincov do Vranova, ale na križovatke v obci Hriadky, kde som chcel odbočiť, ma asi o 3.45 hod. zastavili policajti. Vyzvali ma, aby som predložil doklady a otvoril zadné dvere dodávky. Keď som to urobil, videli tam ľudí a pýtali sa ma, koľko osôb prevážam. Povedal som im, že neviem, lebo som ich nepočítal, keď nastupovali do môjho vozidla. Až od nich som sa dozvedel, že som viezol 11 cudzincov," priznal sa Marián k činnosti, ktorá je podľa našich zákonov trestným činom.
Neskôr Michalovčan obžalovaný z nedovoleného prekročenia štátnej hranice pred súdom uviedol, že sa nevyjadril správne, keď vypovedal, že sa s Ukrajincami dohodol previezť migrantov, ktorí prekročili hranice nelegálne. "Povedali mi len, že mám previezť ľudí. O tom, že to majú byť cudzinci, som nevedel, ale z jednania Ukrajincov so vytušil, že ide o migrantov. Mal som ich len odviezť do Vranova, vyložiť, zobrať si peniaze a ísť domov. Nikdy predtým som nič také neurobil. Ľutujem to, viac sa ničoho takého nedopustím," tvrdil obžalovaný.
V prípravnom konaní bol vypočutý aj Ind Guruja Singha, ktorého výpoveď samosudkyňa na pojednávaní len prečítala. Vyplynulo z nej, že svedok opustil Indiu v novembri 2001, pretože sa rozhodol emigrovať do Nemecka. Zaplatil 200 000 rupií a spolu s ďalšími desiatimi krajanmi nastúpili na loď. Ako sa dostal na Slovensko, to Ind nevedel. Pamätal si len, že asi týždeň predtým, čo ich zadržali slovenskí policajti, dvaja muži, ktorí rozprávali ukrajinsky, alebo rusky, ich všetkých naložili do oplechovaného auta. "Vystúpili sme všetci okolo polnoci pri akomsi lesíku a čakali sme tam na auto, ktoré nás malo viezť ďalej. Boli s nami aj tí dvaja muži, čo zabezpečovali našu prepravu. Po nejakom čase prišlo menšie nákladné auto bielej farby, do ktorého nám naši sprievodcovia kázali nastúpiť. Viezli sme sa spolu s nimi asi tri hodiny, neviem to presne, ale potom nás zastavili policajti," opísal okolnosti, ktoré predchádzali jeho zadržaniu, svedok.
Všetkých 11 zadržaných cudzincov malo indickú štátnu príslušnosť a pochádzali z Pandžábu. Okrem osobných vecí nemali pri sebe žiadne cestovné doklady. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu bolo zrejmé, že dodávka, v ktorej obžalovaný prevážal Indov, mala trojmiestnu kabínu. Na pravej strane dodávky sa nachádzali posuvné dvere, pričom sklenená výplň bola opatrená nepriehľadnou fóliou. Dvere s nepriehľadnou fóliou boli aj v zadnej časti vozidla. V úložnom priestore auta našli policajti po zemi roztrúsené roztrhané útržky papiera s textom písaným v azbuke. Okrem toho sa v dodávke našla aj škatuľka od cigariet zn. Priluky a tiež cigareta, hlina a suché lístie…
Vyhodnotením vykonaných dôkazov samosudkyňa Okresného súdu v Trebišove dospela k záveru, že obžalovaný sa svojím konaním dopustil trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice. A to tým, že inému pomáhal nedovolene prekročiť hranicu. Dokazovanie pred súdom potvrdilo, že sa uvedeného činu dopustil úmyselne, o čom svedčil spôsob prevozu Indov. Teda to, že prevoz sa uskutočnil v noci a miesto, odkiaľ obžalovaný vyzdvihol Indov, sa nachádzalo v blízkosti štátnej hranice s Ukrajinou. Navrhnutý spôsob platby tiež nasvedčoval tomu, že ho Ukrajinci žiadajú o prevoz ľudí, čo nelegálne prekročili štátnu hranicu. I keď obžalovaný presviedčal samosudkyňu o tom, že mal len tušenie, že ľudia, ktorých má previezť, sú migranti, jeho konanie svedčilo o inom. Veď vozidlo nepristavil v obci, ale pri lese, z ktorého po telefonáte jedného z Ukrajincov o pár minút neskôr vystúpili ľudia. Navyše pri ich nastupovaní do jeho dodávky musel zostať sedieť dnu. Je nemysliteľné, aby po tom všetkom mal ešte akékoľvek pochybnosti o tom, že nejde o bežný prevoz ľudí. Napriek uvedenému sa podujal migrantom pomôcť.
Samosudkyňa uznala Miroslava N. vinným v zmysle obžaloby a vymerala mu trest 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Súčasne rozhodla o prepadnutí vozidla Peugeot Boxer, ktorým bol spáchaný trestný čin, v prospech štátu. Obžalovaný sa proti verdiktu odvolal a Krajský súd v Košiciach ho na verejnom zasadnutí vo výroku o treste, resp. o prepadnutí dodávky v prospech štátu zrušil s tým, aby okresný súd doplnil dokazovanie v tomto smere a opätovne rozhodol. Stalo sa tak po vypočutí otca Miroslava N. Ten uviedol, že i keď je jeho syn zapísaný ako držiteľ uvedeného vozidla, kúpil ho on, a pretože bolo po havárii, zaplatil aj náklady na jeho opravu, takže auto je jeho a nie synovým majetkom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
