úrazy viac. Košický kraj je tohto roku v neradostnej štatistike na tom dobre, spolu s krajom Nitrianskym zaznamenali najmenší počet takýchto prípadov dva. Naopak najviac, až desať, ich bolo v Žilinskom kraji. Informoval nás o tom hlavný inšpektor košického Inšpektorátu práce Ing. Ivan Majer.

Prvý smrteľný pracovný úraz v Košickom kraji sa stal v Prakovciach, keď zomrel muž po páde zo žeriava. K druhému prípadu došlo vo Veľkých Kapušanoch. Pracovníka bezpečnostnej služby pichol návštevník diskotéky nožom priamo do srdca. Keďže sa to stalo pri výkone pracovných povinností, prípad je kvalifikovaný ako smrteľný pracovný úraz.

Štatistika ťažkých pracovných úrazov hovorí, že kým vlani ich bolo na Slovensku za prvý polrok celkove 93, tohto roku došlo k poklesu na 62. V Košickom kraji sa stalo za toto obdobie šesť ťažkých pracovných úrazov, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku o sedem menej.

Inšpektori práce okrem spomínaných dvoch smrteľných pracovných úrazov prešetrovali aj ďalšie dva prípady úmrtia na pracovisku. Tie však kvalifikovali podľa iných kritérií podľa §2, ods.2. Vyhl. 111 z roku 75 Zb.

"Išlo totiž o úrazy, ktoré sa síce stali na pracovisku, ale nie pri práci alebo v súvislosti s prácou. Jeden prípad sa stal v Spišskej Novej Vsi, keď zamestnanec po skončení svojej pracovnej doby oslavoval v práci, popíjal a ostal spať vo svojej kancelárii. Došlo k požiaru, vybehol von v horiacich šatách, ale život sa mu už zachrániť nepodarilo. Takýto prípad nemožno kvalifikovať ako smrteľný pracovný úraz, pretože ten človek nezomrel pri výkone svojich pracovných povinností," uviedol I. Majer.

Človek, ktorému sa stane pracovný úraz, má nárok na odškodnenie. V prípade smrteľného pracovného úrazu sú odškodnení pozostalí. Postihnutý je odškodňovaný štyrmi spôsobmi. V prvom rade mu musí byť uhradený rozdiel medzi nemocenskými dávkami a jeho skutočnou mzdou. Musí dostať aj bolestné a kompenzáciu zníženia spoločenského uplatnenia. Rovnako tak mu musia byť uhradené všetky náklady spojené s liečbou, vrátane napríklad nákladov na dopravu za ošetrujúcom lekárom... Pokiaľ mu vznikne pri úraze vecná škoda, dôjde k poškodeniu jeho osobných vecí, musí mu byť takisto uhradená.

Náhradu škôd by mal hradiť zamestnávateľ, ktorý má zo zákona povinnosť poistiť sa. Táto zákonná povinnosť je tu preto, aby aj v prípade insolventnosti zamestnávateľa bola škoda zamestnancovi určite uhradená. Do prvého apríla tohto roku museli byť zamestnávatelia poistení v Slovenskej poisťovni, v súčasnosti tieto kompetencie prevzala na seba Sociálna poisťovňa. Ak zamestnávateľ poistený nie je, napriek tomu, že to ukladá zákon, zamestnanec je aj tak odškodnený a následne si poisťovňa od zamestnávateľa vymáha aj penále za to, že poistený nebol.

Okrem priameho odškodnenia existuje aj nepriame v prípadoch, ak je zamestnanec preradený po úraze na nižšie platenú prácu. Zamestnávateľ mu musí uhradiť rozdiel mzdy aj s príslušnou valorizáciou. Teda ak sa jeho kolegom zvyšujú platy, musí mu byť doplácaný rozdiel už ku zvýšeným mzdám, ktoré by dostával na pôvodnom mieste.

V prípade smrteľného pracovného úrazu dostávajú pozostalí jednorazové odškodnenie, sú im uhradené náklady spojené s pohrebom a majú nárok na príspevok na pomník. Aj v prípade pozostalých platí, že po zrátaní príjmov vdovských a sirotských dôchodkov sa im dopláca rozdiel ku príjmom, aké by rodina zosnulého mala, ak by ďalej pracoval. Tento rozdiel mzdy poberajú, kým deti nie sú samostatné a kým pozostalý manžel či manželka sami nedovŕšia dôchodkový vek.

Pokiaľ sa stane úraz na pracovisku, ale nie je kvalifikovaný ako pracovný, v takýchto prípadoch nevzniká nárok na odškodné. Ak však k úrazu na pracovisku došlo vinou organizácie, napríklad v areáli firmy je otvorený kanál, do ktorého spadne trebárs úplne cudzí človek, vtedy si môže žiadať odškodné. Nejde však už o pracovno-právnu zodpovednosť, ale poškodený si môže žiadať náhradu škody v občiansko-právnom spore.

"Čoraz častejšie sa v poslednej dobe stretávame s prípadmi, kedy firma nalieha na zamestnancov, aby nehlásili pracovné úrazy. Sľubujú im úplnú mzdu počas liečenia, neraz aj iné výhody. Varujeme však zamestnancov, aby nedali na takéto rady. Často sa stáva, že po mesiaci, dvoch sa ich zdravotný stav skomplikuje, opäť si žiada liečenie či preradenie na iné pracovisko a zamestnanec, ktorý úraz nehlásil, stráca nárok na odškodnenie, ktorý v zmysle zákona má," dodal I. Majer.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.