vytúženého play-off, avšak pre slovenského útočníka sa tak otvorila cesta zahrať si v tridsiatichštyroch rokoch na svetovom šampionáte vo Švédsku. Kanonier Capitals potvrdil, že patrí medzi skúsených hráčov s nosom na góly a so siedmimi sa stal najlepším strelcom šampionátu a získal titul majstra sveta. Jeho hokejové kroky viedli cez Poprad, Košice do Washingtonu, kde odohral dvanásť sezón. Z ročného platu 200 000 dolárov sa nekončiacimi zápismi v gólovej štatistike NHL vyšplhal na 4,5 milióna. V najprestížnejšej súťaži za morom odohral 831 stretnutí, strelil 421 gólov a kanadskom bodovaní prekonal 700 bodovú hranicu. Päť ráz si zahral v stretnutiach hviezd (1993, 1996,1997, 1998, 1999). Peter Bondra hral vo finále Stanlyeho pohára (1998), v dvoch sezónach sa stal najlepším strelcom súťaže (1994/95 a 1996/97), Slovensko reprezentoval v olympijskej kvalifikácii 1993 v Sheffielde, v Nagane na ZOH v roku 1998 ako aj na tohtoročných MS vo Švédsku. Strelec zlatého gólu nechýbal ani na tenisovom turnaji hokejových hviezd Eurotel Easy Cup 2002, kde mu spoločnosť robila manželka Ľuba. V nahustenom programe turnaja si manželia Bondorvci našli chvíľu voľného času a tak sem si mohli sadnúť za jeden stôl na kus reči.

Po návrate zo šampionátu ste absolvovali viaceré spoločenské akcie. Ako ste zvládali nahustený program?

"Osobne som sa veľa takýchto akcii nezúčastnil, lebo som odišiel za rodinou do Washingtonu, ale samozrejme prídem ak je o to záujem. Rád poteším mladých fanúšikov podpisom a snažím sa po majstrovstvách sveta vyhovieť každému. Niekedy to síce nevychádza, ale nedám to na sebe poznať a som rád, že sa všetci tešia z hokeja."

Čo vám hokej dal?

"Čo mi dal, to je ťažko presne definovať. Hokej mi dal slávu, radosť a hlavne prácu, ktorá ma veľmi baví. Hokej mi dal v živote veľa, dobré vlastnosti nielen čo sa týka človeka, ale aj hry fair play. Hokej má svojim spôsobom aj usmerňoval. A čo mi zobral, hlavne čas, ktorý som nemohol stráviť s rodinou počas sezóny. Viac menej mi tento šport dal viac ako zobral."

Nemali ste niekedy chuť skončiť s hokejom?

"Iste, boli také situácie. Každý športovec má počas kariéry obdobie, keď sa mu nedarí, a má slabšie chvíle. Na druhej strane je to však otázka ďalšieho víťazstva a opäť získa stratené sebavedomie. Viacerí hokejisti prežívajú také chvíle, ale tá láska k tomuto športu je veľká a dokážu to prelomiť."

Aké ciele má najlepší strelec posledného svetového šampionátu?

"Jednoznačne mužstvu Washington Capitals a mne chýba Stanleyho pohár, hoci sme boli veľmi blízko. Nedotiahli sme to do úspešného konca, preto mojim cieľom je s klubom, v ktorom hrávam od začiatku môjho príchodu do NHL.. Za svoj najväčší úspech zatiaľ považujem tohtoročné majstrovstvá sveta, z ktorých mám veľmi dobrý pocit. Nielen z dobre vykonanej práce, ako aj z toho, že sa zišiel veľmi dobrý kolektív a hrali sme vynikajúci hokej ."

Aký je najlepší relax po ťažkých zápasoch?

"Ťažko povedať, oddych je pre športovca veľmi dôležitý, ale určite ak môžem byť v kruhu rodiny je to pre mňa najpríjemnejšia vec."

Taká vernosť jednému klubu je priam rarita. V čom to spočíva?

"Asi ma nechcú odtiaľ vyhodiť (smiech). Môžem povedať, že vo Washingtone som vyrastal nielen hokejovo, ale aj ako človek. Je pravda, že som v klube dlho, keď prejavil záujem o moje služby a jeho predstavitelia navrhli predĺženie zmluvy nemal som dôvod váhať. Aj z pohľadu toho, že Washington je mojím druhým domov. Rád sa sem vraciam a dúfam, že to dotiahneme čo najvyššie a podarí sa nám vyhrať Stanlyeho pohár."

Z roka na rok sú ambície vášho celku vyššie. Po vypadnutí z bojov o Stanlyeho pohár bolo cítiť v klube nervozitu?

"Určite ciele boli veľké a tým, že sme nepostúpili do bojov v play-off bolo pre všetkých veľkým sklamaním i neúspechom. Ak sa spätne pozriem na túto sezónu, musím len konštatovať, že sme mali veľa zranených hráčov, hlavne kľúčových. Jágr i Kölzig nám chýbali počas sezóny a bolo to ťažké. Dostali sme sa do veľkej priepasti, z ktorej sme sa šplhali vonku, ale nevyšplhali, lebo k postupu nám chýbali dva body. Domnievam sa, že záver sezóny bol dobrý, a ak ho dokážeme preniesť aj na začiatok nového ročníka, potom play-off nebude len snom."

Ako si rozumiete s Jaromírom Jágrom?

"Predtým ako prišil do Washingtonu tak sme sa poznali len málo. Teraz som mal možnosť ho spoznať a je to super chlapík, veľmi všestranný a momentálne najlepší hrajúci hokejista. Som rád, že ho môžem aj ináč poznať a na cestách okupujeme spoločnú izbu. Naše debaty sú nielen o hokeji, ale iných veselších veciach."

Z roka na rok sa v NHL rozrastá enkláva slovenských hokejistov. Vnímajú to americké média ako úspech našej hokejovej školy na svetovom šampionáte?

"Domnievam sa, že áno. Všetko sú to kvalitní hráči, ktorí sa okrem iného presadzujú aj v kanadskom bodovaní. O budúcnosť je postarané, veď ak sa pozriete na súpisku hráčov, ktorí hrali na svetovom šampionáte všetci mali pod tridsať rokov s výnimkou Baču, Pálffyho, oslavoval tam tridsiatku a mňa. Pôsobia tu aj ďalší mladí hráči, ktorí iste neskôr oblečú reprezentačný dres."

Hokejová Amerika už rozpoznala slovenský hokej?

"Áno. Už aj vo Washingtone vedia že nie som Čech. V novinách ma raz uviedli ako Čecha a slovenská ambasáda apelovala aby to dali na pravú mieru. Hneď potom prišli novinári za mnou a nebavili sme o Česku, ale Slovensku, čo je dobré. Domnievam sa, že ako hráči robíme našej krajine dobré meno a dúfam, že tomu tak aj zostane."

Ak by vám neučaroval hokej, akému športu by ste venovali?

"Už niekoľko ráz som povedal, že ak by som nebol hokejistom, iste by som hrával futbal. Ťažko však povedať, akú by som mal kariéru, ale asi by som sa neuživil. Neviem či hokej je ten správny šport pre mňa, ale stále ma baví, čo je veľká vec u športovca, a keď sa mu darí prežíva ho ešte intenzívnejšie."

Spomeniete si niekedy na futbalové začiatky v Poprade-Strážoch?

"Áno a rád. Hlavne na pôsobenie v žiackych a mládežníckych kategóriách, keď hneď po hokeji som išiel hrať futbal. Snáď ešte majú aj môj registračný preukaz a platia za mňa členské (smiech). Neraz sa stalo, že v nedeľu dopoludnia som hral hokej a nestihol ani naobedovať a už som utekal na futbal. Spolu s Ladislavom Majerčíkom sme takto pendlovali medzi hokejom a futbalom. Hoci nám chýbal futbalový tréning, všetko sme si vynahradzovali na hokejovom, kde sme tvrdo makali a darilo sa nám aj vo futbale."

V posledných dňoch ste dostali listinu Gorala a rozšírili ste ich rady. Pri tejto príležitosti ste aj splavili Dunajec?

"Dunajec som splavil s rodinou už skôr. Krásne prostredie Pienin pozná moja rodina, ale nie až tak ako by som si to želal. Je to krásny kraj a som rád, že v Spišskej Starej Vsi si našli čas a mohol som s popradskými internacionálmi tu odohral futbalovo-hokejový zápas. Iniciatíva vyšla nielen zo strany domácich, ale aj bývalých futbalistov Popradu, ktorí si hovoria Starí páni. Ak som doma tak s nimi chodievam hrávať, pretože s futbalu mám dobrý pocit. Teší ma aj záujem divákov pod Tatrami i celého východného Slovenska o takéto stretnutia."

Gorali vraj majú aj vlastnú hymnu, viete jej slová?

"Počul som o nej, ale pre krátkosť času som sa ju ešte nenaučil. Dal som si ju poslať, aby som sa ju ako správny Goral vedel. (smiech). Ináč bolo to príjemné stretnutie v peknom prostredí Pienin a od domácich som dostal nielen pekný klobúk aj valašku. Samozrejme obdržal som listinu, v ktorej je napísané, že som Goralom."

V uplynulej sezóne sa vrátil do basketbalového klubu Wizards Washington Michael Jordan. Je väčší záujem v meste o basketbal, alebo hokej?

"Jeho príchod trocha rozvíril hladinu, no hneď na to sme získali Jágra a bolo to obojstranné haló. S Jordanom som sa mal možnosť stretnúť. Asi dva či trikrát prišiel do kabíny, pozrel si moje hokejky, s ktorými hrám, ale vtedy mi nepriniesli veľké šťastie v zápase, lebo som nedal gól. S týmto skvelým basketbalistom som zažil aj takúto príhodu. Pred jedným stretnutím som zaparkoval auto v garáži a myšlienkami som bol už na blížiacom sa zápase. Cestou k výťahu ma dobehlo terénne auto, spustilo okno za ktorým bol Michael Jordan a povedal 'Veľa šťastia Peter, držím ti palce v dnešnom stretnutí'. V prvej chvíli som bol preľaknutý, avšak na druhej strane ma potešilo, že tak veľký športovec vedel kto som."

Boli ste sa pozrieť na jeho zápase?

"V tejto sezóne mi to nevyšlo, ale bol som na stretnutí aj s rodinou, keď ešte hral za Chicago Bulls."

Naopak on sa bol pozrieť na hokeji?

"Áno bol, ako spolumajiteľ klubu, prišiel do kabíny. V minuloročnej sezóne sa mu to nedarilo, lebo ak my hráme doma basketbalisti vonku."

Okrem futbalu a tenisu si rád zahráte aj golf. Ako sa vám darí na tomto športovom poli?

"Mám svoj hendicap okolo 12 úderov a snažím sa zlepšovať, ale je to ťažká hra. Ak mám čas a manželka mi to dovolí tak idem si zahrať."

Aké sú vaše aktivity v oblasti podnikania? Neuvažuje o založení Goralskej hokejovej školy?

"Teraz to neviem povedať. Iste viete, že mám svoju nadáciu, ktorá je založená v USA. Verím, že sa mi podarí nejaké peniaze zaslať aj škole, kde som hokejovo v Poprade vyrastal, aby mohla pre športujúcu mládež zakúpiť výstroj, alebo ich použiť na opravu budovy. Nepodnikám v ničom, iba sa snažím pomôcť bratovu Jurajovi, ktorý výhradným dovozcom hokejovej výstroje

Môžete nám prezradiť svoje životné krédo?

"Je to strašné ťažké. Manželka pomôžeš mi? (smiech). Domnievam sa, že hokej nie je všetko, v živote je dôležitá rodina aj zdravie, ak ho človek má, potom aj život je o to ľahší."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.