hospodárska rada vlády má na stole hneď dva návrhy, ako by mal vyzerať kapitalizačný pilier dôchodkového poistenia. V jednom z nich minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši berie ľuďom slobodu usmerňovania svojich dôchodkových investícií.
Ekonómovia považujú penzijnú reformu za jednu z najdôležitejších. Váš rezort sa k nej odhodlal až vo volebnom roku. Podoba kapitalizačného piliera nie je jasná ani dva mesiace pred skončením volebného obdobia. Prečo ste s dôchodkovou reformou váhali až na poslednú chvíľu?
"V roku 1999, tak ako bolo v programovom vyhlásení vlády, sme pripravili koncepciu reformy, v ktorej sme sformulovali súčasnú situáciu. V koncepcii sme povedali, že Slovensko pôjde cestou zmiešaného systému. Žiaľ, potom sa diskusia zúžila len do problematiky dôchodkového veku žien. To bol jeden z bodov, v ktorom občania kategoricky odmietali predlžovanie veku odchodu žien do dôchodku. Nakoniec bola táto reforma v roku 2000 prerokovaná v parlamente, ktorý prijal aj určitý harmonogram. Ten počítal s tým, že vypracovanie zákonných noriem sa uskutoční až vo štvrtom roku tejto vlády. Že sa ten zákon oneskoril o pol roka, nie je teda celkom vinou ministerstva."
Čia je to teda vina?
"Dôvodom zdržania boli dva kľúčové momenty. Išlo o to, či vybudovať univerzálny, alebo neuniverzálny systém, a o problém odchodu žien do dôchodku. Tento druhý bod sa mimoriadne spolitizoval. Konečné prijatie zákona, ktorý obsahuje vyrovnanie dôchodkového veku žien a mužov, i keď v spomalenom tempe, znamená obrovské víťazstvo celej slovenskej spoločnosti. Ani v iných krajinách sa takáto zásadná zmena nedala uskutočniť len hrubým a surovým rozhodnutím. Na to bolo treba spoločnosť pripraviť. Mnoho slovenských politikov dlho nebolo ochotných vnímať prepočty svedčiace o nevyhnutnosti predlžovania veku odchodu do dôchodku."
Stihne penzijný systém zreformovať ešte táto vláda?
"V tomto volebnom období to už nie je možné. Tento parlament bude prerokúvať zákony, ktoré vrátil pán prezident. V sociálnej sfére však musí existovať kontinuita. Máme pripravený legislatívny zámer. Predpokladám, že na najbližšom zasadaní hospodárskej rady vlády bude ešte raz prediskutovaný. Je možné, že v prvom polroku 2003 takýto zákon z dielne ministerstva práce bez toho, či tu budem ja, alebo nie bude možné predložiť do parlamentu. Teraz sa rozhoduje medzi dvoma návrhmi, ktoré sa rozchádzajú v jedinom bode, a to vo výbere správcu aktív."
Zavedenie kapitalizačného piliera dá ľuďom možnosť sporiť si na dôchodky na individuálnych účtoch. Váš legislatívny zámer navrhuje, aby o správcoch aktív nerozhodovali priamo ľudia-investori, ale štátom menovaný investičný výbor. Prečo?
"Treba pochopiť, že toto je povinný systém, kde na jednej strane občan povinne platí, no na druhej strane mu ja musím garantovať nejaké výstupy vo väzbe na jeho ústavné práva. To je otázka regulácie systému. Vo všeobecnosti platí, že čím je väčšie riziko, tým sú vyššie výnosy. Tento systém je však dlhodobý. Ja musím výstup garantovať, systém musím regulovať. Stačí sa pozrieť na skúsenosti z bývalého Česko-Slovenska od kupónovej privatizácie až po nebankové subjekty. Pozrite sa, v akom stave je dnes Prvá penzijná (licencovaná správcovská spoločnosť pozn. red.), konkrétne jej Bonus program. To sú dnes stratové programy. Pri nevyspelom slovenskom kapitálovom trhu a pri neskúsenosti Slovenska sa taký veľký objem aktív, akým bude disponovať kapitalizačný pilier penzijného systému, nedá umiestniť na kapitálovom trhu. Máme predstavu, že minimálne sedem až desať rokov bude rozhodovať investičný výbor. A v tej ďalšej fáze, keď sa stabilizuje slovenská ekonomika a keď sa stabilizuje naše pôsobenie na európskom kapitálovom trhu, tak vtedy bude možné prejsť na to, aby si svojho správcu vyberal priamo poistenec."
Akú zodpovednosť by niesol tento výbor za mieru zhodnocovania úspor ľudí?
"To je vydefinované v legislatívnom zámere. Stále hovoríte o zhodnocovaní. Samozrejme, v ideálnom prípade by malo byť zhodnocovanie len kladné. Investičný výbor však nebude investovať, ale bude hlavným regulátorom. Výbor bude vypisovať tendre na správu aktív, kde sa správcovia budú môcť prihlásiť. Investičný výbor bude spätne vo vzťahu k správcom garantovať, že nedôjde k takému investovaniu, ktoré síce môže priniesť obrovský výnos, no môže znamenať obrovský krach. Členovia výboru budú vyrovnávať celé portfólio prostriedkov tak, aby zaručili aspoň minimálny výnos."
Členovia investičného výboru by podľa vášho návrhu rozhodovali o smerovaní desiatok miliárd úspor ľudí. Potenciálni správcovia aktív by sa bili o ich priazeň. Ako chcete zabrániť korupcii v radách investičného výboru?
"To musíme diskutovať o celkovom prostredí. Chceme vytvoriť tvrdé kritériá na výber ľudí do investičného výboru, malo by to vyplývať priamo zo zákona. Takisto máme namodelovaný systém kontroly. Investičný výbor nie je náš výmysel. Funguje to tak napríklad v kanadskom, konkrétne v quebeckom systéme. Ukazuje sa, že je to aj otázka ocenenia týchto ľudí. Nemôže to byť podľa tabuliek verejnoprávnych inštitúcií. V investičnom výbore bude musieť sedieť špička kvalifikovaných ľudí. Nebudú to môcť byť zástupcovia politických strán, ako boli napríklad pán Kinčeš v SPP alebo pán Košovan v elektrárňach."
Pravicovým ekonómom aj niektorým politikom sa zdá 30-percentný podiel kapitálových úspor na celkových odvodoch primalý. Neuvažujete o tom, že nájdete na rozbehnutie reformy viac peňazí, aby si napríklad mladí mohli odkladať už iba na svoje účty?
"Za súčasnej hospodárskej situácie a za príjmovej situácie občanov to v tomto okamihu nie je možné. Ak sa stabilizuje slovenské hospodárstvo do roku 2006, kedykoľvek k tomu bude možné pristúpiť. Dnes rozhodne nie."
Jeden z najviac kritizovaných zákonov z vašej dielne je nový Zákonník práce. Otvorene sa hovorí, že komplikuje pracovno právne vzťahy, hlavne v súvislosti so žatvou. Poľnohospodári čakajú v týchto dňoch od vás odpoveď na žiadosť o novelizáciu…
"Keď prebiehala diskusia o novom Zákonníku práce, vyjednávali sme so zamestnávateľmi. Do Zákonníka práce sme prijali všetky body, ktoré si agrokomora vyžiadala. Prekvapuje ma, že poľnohospodári s niečím takýmto teraz vystúpili. Myslíte si, že kombajnista môže pracovať štyrikrát 24 hodín? Že nepotrebuje žiaden odpočinok? Ich argumentácie naznačujú, že majú zlú organizáciu práce. Delenie pracovného času v poľnohospodárstve práve pri nárazových prácach je umožnené. Nie je však umožnené, aby niekto štyrikrát 24 hodín bez spánku pracoval. To je jednoducho absurdné! Oni sa odvolávajú na to, že musia dať drahé poľnohospodárske stroje do rúk iba skúseným pracovníkom. Treba teda vyškoliť nové osádky kombajnov."
Veľa zákonov prijatých tento rok (štátna a verejná služba, rodičovský príspevok, rodinné prídavky…) zaťažia štátny rozpočet viac ako vlani. Pripúšťate, že by sa tieto zákony mali ešte prehodnotiť, ako to navrhuje minister financií Hajnovič?
"Neviem o tom, že by to minister financií navrhoval. Potom ako som sa túto informáciu dozvedel z médií, som sa hneď spojil s pánom ministrom, a musím povedať, že pán Hajnovič takýto návrh nepredložil. Ani my ho nemienime predložiť."
Napriek tomu, že SDĽ stála za sociálnymi zákonmi, jej popularita medzi ľuďmi klesla. Ako si to vysvetľujete?
"To je problém celej slovenskej ľavice. Viac sa zaoberala sebou ako problémami ľudí."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
