pomocou družicových meraní prvýkrát dokázali, že na území miest a v priľahlých oblastiach ležiacich v smere prevládajúcich vetrov aj viac prší.
J. Marshall Shepherd a jeho kolegovia z Goddardovho centra vesmírnych letov v Pasadene použili na svoje merania zrážkový radar na palube družice Tropical Rainfall Measuring Mission (TRMM). Tento radar má tú výhodu, že môže sledovať naraz viaceré mestá po celej zemeguli. U sledovaných miest na juhu USA ako Atlanty, Dallasu, San Antonia a Nashville zaznamenala družica TRMM zreteľné teplotné rozdiely medzi nimi a ich okolím, ktoré podporujú tvorbu oblakov a môžu mať vplyv na celkový ráz počasia. "Mestá sú spravidla o 0,56-5,6 stupňa Celzia teplejšie ako predmestia a vidiecke regióny. Dodatočné teplo môže zmeniť a destabilizovať cirkuláciu vzduchu okolo miest," povedal Shepherd. Túto domnienku potvrdili družicové merania objemu zrážok. Okolia miest ležiace v smere prevládajúcich vetrov mali priemerné mesačné hodnoty zrážok o 28 percent vyššie ako tie na záveternej strane - a to ešte vo vzdialenostiach 30-60 kilometrov od mesta. Niektoré mestá "darovali" svojmu okoliu až o 51 percent zrážok viac. Podľa vedcov je tento efekt vedľajším účinkom produkcie dodatočného tepla mestami. Najmä v teplejších mesiacoch dochádza k zmenám v cirkulácii vzdušných más a intenzívnejšej tvorbe oblačnosti. Za určitých podmienok sa môžu tieto oblaky zmeniť na zrážkové alebo dokonca búrkové. Pri tomto procese hrá dôležitú úlohu aj reliéf každého mesta.
Uvedené zistenia sú podľa Shepherda dôležité pre budúcnosť. Nedávno zverejnená štúdia OSN odhadla, že v roku 2025 bude žiť asi 80 percent ľudstva v mestách. Lepšie pochopenie vplyvu mestských sídiel na kolobeh vody je preto životne dôležité.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
