Capitals a na posledných MS i reprezentácie Slovenska Peter Bondra na špičkové výkone učite špičkové predpoklady má. Presvedčili sme sa o tom pri rozhovore s usmievavou a sympatickou (ináč vraj výbornou kuchárkou) Ľubomírou Bondrovou, manželkou Petra Bondru a matkou ich troch detí, 13 - ročnej Petry, 10 - ročného Davisda a 5 - ročného Nicholasa.

*****

Poďme najprv zhodnotiť Petra. Ako hokejista je podľa vás aký?

"(Smiech) Myslím, že veľmi dobrý."

Ako manžel asi takisto.

"Áno, ako manžel je takisto dobrý."

Keď hrá hokej, idete na zápas alebo radšej ostanete doma?

"Keď mám voľný čas, chodím na hokej rada. A rady naň chodia i naše deti. Už sú v takom veku, že vydržia hokej sledovať. A tiež sa tešia z Petrových úspechov."

A viete obsedieť, ktoriť emócie, na štadióne?

"Áno. (Smiech) Dá sa to."

Keď príde manžel domov, kritizujete ho? To si urobil zle, to si mal takto spraviť...

"Áááá, to radšej nie. Radšej som viac pozitívna ako negatívna."

Čím vás naposledy Peter potešil, obdaroval? Nemusí pritom ísť o dar v pravom zmysle slova.

"Naposledy? Hmmm... Stále ma poteší, keď si nájde čas pre nás, pre rodinu a môžeme si niekam vyraziť. Ale mňa poteší i to, keď si môžeme dvaja vyjsť do kina."

Na čo ste boli v kine naposledy?

"Naposledy sme boli v kine v Poprade. A boli sme... Boli sme... No, teraz ste ma chytili... Viem, že to bolo... Áááá, Klub šeredných žien."

Tú jeho trefu pod hornú žrď ruskej brány v závere finále MS v Göteborgu ste vnímali ako?

"Ja som bola vo Washingtone, takže som nevidela prenos z majstrovstiev sveta. Pozerala som to cez internet. Aj s deťmi. Tie prišli zo školy, pustili sme si počítač a sledovali to na internetrovej stránke."

To ste mali online skóre?

"Áno, iba skóre..."

Takže po dvoch minútach ste sa dozvedeli, že Peter dal gól..."

"(Smiech) Po dvoch minútach sme dozvedeli, že dal gól a boli sme všetci šťastní a..."

... a potom určite nasledoval telefonát. z Göteborgu do Washingtonu, či z Washingtonu do Göteborgu?

"Peter zavolal nám. Myslel si, že o tom ešte nevieme, povedal nám, že sme vyhrali majstrovstvá sveta, tak sme mu zablahoželali. A to bolo asi všetko, lebo tam boli veľmi zaneprázdnení."

Peter sa tu potom na Slovensku zdržal dva dni, potom odlietal do USA. Ako ste ho privítali?

"Prišli sme si ho vyzdvihnúť na letisko. Doma sme mu urobili večeru a pripravili tortu. Na tú sme mu napísal, že blahoželáme k dosiahnutému úspechu."

Niektorí hokejisti, trebárs Peter Pucher, zobrali do Švédska na finále svojich najbližších, deti... Keď sa malý Pucher motal po ľade a bol pri tom, ako jeho otec dostáva zlatú medailu, zažil všetky tie emócie, radosť - tak na to určite nezabudne do konca života. Neuvažovali ste aj vy o tom, prísť do Švédska s deťmi? Byť pri tom?

"Uvažovali. Ale... Možno to poviem trochu zle: nikdy sme nemysleli, že to naši dotiahnu až tak ďaleko. Peter mi potom volal, či by sme tam nechceli prísť. Ale... Je to šesťhodinový rozdiel, deti boli v škole - takže, nakoniec sme to nemohli zladiť."

Zmenil sa Peter po tom, čo sa stal majstrom sveta? Alebo zmenilo sa niečo vo vašej rodine? Alebo vôbec, zmenilo sa niečo?

"Peter sa nezmenil a to sa mi na ňom páči. Ale zmenilo sa jeho okolie."

Ako?

"Je oňho väčší záujem."

Prezradíte, ako ste sa zoznámili?

"Zoznámil nás spoločný priateľ."

Pri závere kariéry Dominika Haška vraj mala veľké slovo jeho manželka.

"Ja si nemyslím, že urobila ona toto rozhodnutie, možno v tom akurát niečo mala. Podľa mňa sa človek vždy musí rozhodnúť sám. Mne by vadilo, ak by som mala Petrovi povedať, že musí skončiť s hokejom a on by ešte nechcel."

Takže Peter ešte neuvažuje, že by táto sezóna mala byť jeho poslednou?

"Nie, to ešte nie."

Pri tom, keď bude Peter končiť s kariérou teda nebudete chcieť mať hlavné slovo. Ale pri tom, či Bondrovci ostanú v USA asi budete mať veľké slovo.

"Určite budeme zvažovať, čo je lepšie pre naše deti. Narodili sa síce na Slovensku, ale vyrastajú a do školy chodia v Amerike. Majú tam svojich priasteľov, takže uvidíme. Teraz je ešte ťažko povedať, že nie, už sa tu nevrátime, to uvidíme, až keď naozaj príde k tomu rozhodnutiu."

Deti všeobecne nemávajú problémy s adaptáciou. Čo vy?

"Už sme v USA dvanásť rokov, zvykli sme si. Prvý rok bol ťažký, nevedeli sme anglicky. Ale zvykli sme si, našli sme si priateľov."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.