v jej priebehu si zasadol na trénerskú lavičku na miesto Michala Kudlu. Po jej skončení prišiel do Prešova trénovať Daniel Oravec, ktorý Richarda presvedčil, aby sa vrátil na ihrisko v úlohe libera. Na tomto poste absolvoval celú sezónu 1999/2000, aj začiatok tej nasledujúcej. Potom sa však z ihriska vytratil a objavil sa opäť ako tréner na lavičke ženského tímu Žiaru nad Hronom, kde za vyše jeden a pol roka dosiahol niekoľko pozoruhodných výsledkov. Napokon sa tento, podľa vlastného vyjadrenia, prešovský patriot, vrátil tam, odkiaľ volejbalovo vyšiel. V utorok ho oficiálne predstavili ako nového trénera mužského extraligového celku VK PU a to bola príležitosť na nasledujúci rozhovor.
- Aké sú teda prvé pocity po návrate do Prešova, z momentálneho diania v klube?
"No, som doma... O niečo skúsenejší, o niečo múdrejší. Posledné roky som pociťoval, že dianie vo volejbale viac na západ od Prešova je rušnejšie, je tam viac kontaktov. Aj takto som si osvojil, že klub, ktorý chce perspektívu, sa musí zastabilizovať nielen hráčsky, ale aj funkčne. Musí fungovať komunikácia medzi výborom, trénermi a hráčmi, pričom práve hráči by mali byť hlavným predmetom záujmu. Toto nie je jednoduché realizovať, videl som aj v iných družstvách, že to bol problém. Ak sa to podarí, klub môže v pokoji fungovať. S takýmito predstavami a snahou prispieť svojim dielom sa do Prešova vraciam."
- Genéza vášho angažmánu v Prešove nebola zrejme celkom jednoduchá...
"V Žiari mi končila zmluva, navyše niektoré veci neboli podľa mojich predstáv, nie celkom, podobne ako v Prešove, nám výsledkovo vyšiel záver sezóny. Pravdu povediac, príliš som sa nestaral čo bude, rysovala sa mi aj nevolejbalová práca. Koketoval som s tým, že volejbal nechám, ale postupom času, keď sa rozšírila informácia o mojom odchode zo Žiaru, vynárali sa ponuky. Boli dve ponuky zo ženskej ligy, tá od Prešova a ešte jedna zahraničná mužská. Na kvalifikačnom stretnutí žien v Bardejove ma oslovil člen výboru VK PU Ľuboš Petra a na ďalších stretnutiach sme už diskutovali o prípadných podmienkach práce v klube. Slovo dalo slovo, stretol som sa s novým prezidentom Veleckým, prezentoval som svoje predstavy a zatiaľ mám dojem, že je zo strany funkcionárov záujem plniť to, o čom sme sa rozprávali."
- Na schôdzi sa hovorilo o trojročnom výhľade práce klubu, je to zároveň dĺžka vašej zmluvy?
"Hovorí sa o troch rokoch pre mňa, aby bol priestor na dlhodobejšiu prácu. Konkrétne smerovanie budeme vedieť po prípravnom období, najmä čo sa týka hráčskeho fungovania. Okrem toho by mali byť tie tri roky časom aj na to, aby sa úplne normalizoval chod klubu čo sa týka výchovy mládeže a ďalších dôležitých náležitostí. O trojročnej zmluve sme sa bavili s výborom, je to dôležité z hľadiska toho, že robiť zázraky na počkanie a s nožom na krku je veľmi ťažké. Takto predsa len je priestor na to, aby sme si ujasnili, čo má čas a čo nie."
- Z vašich slov je cítiť pôvodná učiteľská profesia, netajíte sa tým, že preferujete komplexnú výchovu hráčov, napokon, začínali ste ako tréner pri žiakoch...
"Všade tréneri narážajú na výchovné veci, avšak ostáva to len na úrovni konštatovania. Dobrý tréner by však mal byť aj dobrý vychovávateľ, učiteľ." (Prezradíme, že R. Vlkolinský je vyštudovaným učiteľom telesnej výchovy a momentálne sa ďalej vzdeláva na bratislavskej FTVŠ - pozn. red.).
- Uvažujete o asistentovi na prešovskej lavičke?
"Nadškrtol som otázku asistenta aj preto, lebo tréningy budú špecifické. Bude tu veľa mladých, na ktorých treba pracovať individuálne a tu by sa mi asistent veľmi hodil. O istých menách som sa bavil, záleží však na vzťahoch, podmienkach a predstavách toho, kto by mal ako asistent pomáhať. Záujem však určite mám."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
