Slovensku prebieha ich turné za čistú vodu pod názvom Vráťte život riekam. V boji za čistotu vodných tokov nie sú "greenpeasáci" osamotení. V našom regióne spolupracujú i s mimovládnou organizáciou Sosna, ktorej tiež nie je osud životného prostredia ľahostajný.
Ako nás informoval člen Sosny Jozef Šuchta, už v jeseni chcú založiť riečnu koalíciu: "Ide o to, aby sa na problém znečistenia Hornádu a jeho ramien zamerali všetky priľahlé obce spolu s najväčšími znečisťovateľmi. Vytvorí sa tzv. riečna zmluva. Konkrétne nám ide o to, aby zmizli divoké skládky v ramenách, čím sa výrazne zlepší životné prostredie. Tým sa zrevitalizujú (sprietočnia) ramená Hornádu. Obce chcú spolupracovať a už napríklad obec Kokšov-Bakša vypracovala metodický pokyn na obecné kompostárne. V Gyňove sa rozhodli vyčistiť obrovskú skládku, kde je okolo 10-tisíc ton odpadu."
Kým Sosna sa zameriava najmä na viditeľný odpad, Greenpeace ide viac do hĺbky problému. Podľa slov koordinátora toxickej kampane Greenpeace na Slovensku Martina Hojsíka sa momentálne zaoberajú aj znečisťovaním životného prostredia celulózkou Bukocel, a. s. v Hencovciach v okrese Vranov nad Topľou.
"Táto fabrika ešte stále na bielenie celulózy používa chlór. Táto technológia je natoľko zastaraná, že bez modernizácie hrozí únik chlóru, čo by bola katastrofa s nedoziernymi následkami. Pritom chlór spôsobuje napríklad zmenšenie penisu, spontánne potraty, poškodenie nervovej sústavy, ale i rôzne formy rakoviny a bol používaný i ako bojový plyn. Bielenie chlórom je tiež zdrojom dioxínov, najnebezpečnejších látok, aké veda pozná. V Bukoceli ich nikdy nemerali, takže skutočný stav nikto nepozná. Medzi ďalšie problémy Bukocelu patrí zastaraná čistička odpadových vôd a bývalá skládka, ktorá kontaminuje podzemné vody."
Technológie na bielenie buničiny, ktoré nepoužívajú chlór, sa používajú v praxi na celom svete a sú dostupné i ekonomicky. Aj firma Bukocel ma vypracovaný projekt na ich zavedenie.
"Jediné, čo chýba, je realizácia. Preto požadujeme urýchlený prechod na bezchlórovú bieliacu technológiu, modernizáciu technológie na čistenie odpadových vôd, vyriešenie problému kontaminácie podzemných vôd skládkou a uskutočnenie komplexného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia. Výsledná správa musí byť prístupná verejnosti," dodal M. Hojsík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
