Nemecka. Ich cieľom bolo zmapovať život a kultúru národnostných menšín v tejto oblasti. V rámci svojho pobytu navštívili Dr. Hans Gehl, Mgr. Katherina Richter-Kovarik, Mgr. Eizabeth Gallhoff a Prof. Carol Kőnig Nálepkovo, Smolník, Smolnícku Hutu, Mníšek nad Hnilcom a Švedlár. Všade sa spojili so starostami, od ktorých dostali informácie o nemeckom obyvateľstve v jednotlivých obciach.
"Našim cieľom bolo skúmať nemeckú menšinu a zistiť, ako spolunažívajú s domácimi," informovala nás členka skupiny Mgr. Katherina Richter-Kovarik z Viedne (na snímke). Práve ona bola aj tlmočníčkou v prípade, že niektorým, hlavne mladým už nemčina robila problémy. Vďaka slovenským predkom totiž stále aktívne ovláda slovenčinu.
Okrem nemeckej sa však etnológovia zaoberali aj maďarskou a v rámci možností tiež rómskou menšinou. "Zisťovali sme, do akej miery sa u nich zachovala pôvodná ľudová kultúra. Zaujímala nás hlavne architektúra, medziľudské vzťahy a pôvodné zvyky," objasnila konkrétny účel návštevy Mgr. Richter-Kovarik.
Po toľkých rokoch sa už podľa jej slov prejavila integrácia medzi pôvodné obyvateľstvo, takže životný štýl dnešných slovenských Nemcov sa veľmi zmenil. "Ide už o mantácku kultúru, ktorá vznikla spolunažívaním odlišných národností," prezentovala výsledky analýz etnologička.
Postavenie nemeckej menšiny sa totiž po nežnej revolúcii zmenilo. Na našom území dovtedy zaznávaný národ sa na prelome desaťročí začal výraznejšie prejavovať hlavne formou rôznych spolkov. Chceli ukázať, že sú iní a nehanbia sa za svoj pôvod.
Pokus o komunikáciu s rómskou menšinou však bol oveľa problematickejší. "Ich dôveru si získate, len veľmi ťažko. My sme na to mali málo času a nestihli sme sa k nim dostať bližšie. Boli sme sa síce pozrieť v osade v Nálepkove, ale s rómskou menšinou sme komunikovali len pri okraji cesty, kde predávali lesné plody. Boli však veľmi odmeraní a dávali nám jednoslovné odpovede," opísala svoje skúsenosti Katherina Richetr-Kovarik.
Pri porovnaní so situáciou v Rakúsku sa vraj líšia hlavne počtom a životným štýlom. "U nás máme tiež Rómov, ale nie tak veľa. Svoju kultúru si zachovávajú prostredníctvom spolkov, dokonca začali vydávať dvojjazyčné noviny. Na rozdiel od slovenských Rómov nemajú toľko detí, to znamená, že sa o nich až tak nehovorí a väčšinou sa celkom prispôsobili," priblížila nám situáciu.
Ťažkosti pri hľadaní zamestnania ale nesúvisia podľa jej slov iba s tým, že ide o Róma. "V Rakúsku je jedno, či je to Róm, Slovák alebo Poliak, zamestnávateľ uprednostní radšej domáceho a pre cudzinca má vždy obsadené," vykreslila pomery typické pre tento vyspelý štát.
Výsledky analýz budú prezentované na sympóziu v rumunskom Satumare 18. až 20. septembra 2003. Neskôr plánujú realizátori projektu vydať publikáciu o spolunažívaní nemeckej menšiny s domácim obyvateľstvom v Rumunsku, Maďarsku, na Slovensku a Ukrajine.
Autor: Silvia Širillová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
