relácii o našich osobnostiach Tucet na Markíze, včera predpoludním už s ním mohli naživo diskutovať v košických a prešovských uliciach. Náš hlavný vyjednávač pre vstup do NATO a EÚ vyjadril potešenie nad tým, že budúci pondelok uzavrie Slovensko už 27. (regionálny rozvoj) z 31 kapitol potrebných pre zosúladenie našej legislatívy s právom EÚ. S J. Figeľom sme sa porozprávali o aktuálnych otázkach slovenskej vnútornej a zahraničnej politiky.
Až 77 percent Slovákov podporuje náš vstup do únie, čo je najviac spomedzi obyvateľov všetkých kandidátskych krajín. Lenže niektorí predstavitelia EÚ sa už vyjadrili, že termín 1. január 2004 nemusí byť práve ten dátum, keď by sme mohli byť členmi únie aj my...
- Nič, čo je budúce, nie je isté... Európska pätnástka sa zaviazala, že s pripravenými kandidátmi na vstup ukončí rokovania do konca tohto roku. Cieľom je, aby sa voľby do Európskeho parlamentu v júni 2004 zorganizovali už aj v nových členských krajinách. Všetko ostatné je predmetom diskusií. Náš referenčný dátum však aj naďalej zostáva 1. január 2004 a s ním takisto pracuje aj Európska komisia a väčšina ďalších inštitúcií v EÚ. Či sa naozaj tento dátum stane aj dátumom nášho vstupu do EÚ, závisí od mnohých faktorov. Na jednej strane od dokončenia reforiem v únii a vyriešenia ich vlastných problémov ako referendum v Írsku, tzv. cyperská otázka a spoločnej poľnohospodárskej politiky. My zas musíme zvládnuť prístupové rokovania a ďalšie aspekty prípravy. Šanca na naplnenie tejto vízie však určite je...
Veľvyslanec EÚ na Slovensku Eric van der Linden zvykne zo žartu hovoriť, že do EÚ musíme vstúpiť už k 1. januáru 2004, lebo na vtedy je naplánovaný koniec jeho misie na Slovensku...
- Je to tak, lebo vstupom SR do únie ich ambasáda u nás zanikne a zostane tu po nich len informačná kancelária. Pánovi Lindenovi chcem zo všetkých síl pomôcť k tomu, aby si svoj pobyt u nás nemusel ani o deň predĺžiť...
Niektorým záujmovým skupinám sa však mália naše údajné veľké ústupky voči EÚ a príliš málo prechodných období, na ktorých sa nám podarilo dohodnúť. Vraj je to aj tým, že ste príliš "mäkký"...
- Naše výsledky sú porovnateľné s tým, čo dosiahli okolité štáty. Dôležité pre celý región V4 je, aby sme na konci rokovaní boli na tom rovnako. Nie je možné, aby po rozšírení únie boli napr. dva poľnohospodárske politiky alebo dva druhy slobodného pohybu osôb. Uznávam, že v tých menej citlivých záležitostiach sa môžeme s inými štátmi trochu líšiť. Každý má však svoje záujmy a preto je to pochopiteľné. V zásadných otázkach si však dovolím tvrdiť, že sme dosiahli lepšie výsledky ako ostatné krajiny.
Vláda už rozdelila 130 miliard korún, ktoré mali na Slovensko prísť z privatizácie SPP. Napokon sme však túto sumu "zabudli" poistiť voči kurzovým vplyvom, čím sme prišli o 9 miliárd korún.
- Ľudsky a politicky povedané, škoda každej koruny, ktorú nemáme. Táto niekoľkomiliardová suma, o ktorú sme prišli, by mohla pomôcť mnohým dôležitým sektorom a projektom aj napr. tu na východnom Slovensku.
Kto je podľa vás za toto zlyhanie zodpovedný?
- Uznávam, že vzhľadom na typ a rozsah to bol unikátny obchod. Je pravdou aj to, že v privatizácii sa kúpne sumy určujú v eurách, či dolároch. Lenže múdri ľudia rozmýšľajú aj nad detailami a nielen nad konečným výsledkom. Práve tieto detaily môžu napomôcť k dobrému dojmu z celkového výsledku. Žiaľ v tomto prípade to tak nebolo.
Keď sme predávali Slovenské telekomunikácie nemeckému Deutsche Telekom za 1 miliardu eúr, bolo euro k doláru blízko svojho historického minima. Teraz sme predali SPP za 2,7 miliardy dolárov, pričom dolár od začiatku roka neustále klesá. Nie je tých nepriaznivých náhod pre slovenskú ekonomiku akosi veľa...
- Pre finančne skúsený svet, je pohyb kurzu mimoriadne dôležitým aspektom, ktorého váha rastie s mierou obchodu. Ak ide ako v tomto prípade o veľký obchod, mal sa v kúpnej zmluve zohľadniť a poistiť sa voči pohybu kurzov. Určite sa s tým dalo niečo urobiť... Prečo sa tak nestalo, to naozaj neviem.
Nemyslíte si, že by mala byť vyvodené politická a osobná zodpovednosť voči vicepremiérovi I. Miklošovi a ministrom M. Machovej a F. Hajnovičovi, že aj vďaka ich nečinnosti prišiel štát doslova o "ťažké" miliardy?
- Nebol som v tom procese tak blízko, aby som ho mohol až tak do hĺbky komentovať. Opakujem, je veľkou škodou, že sme o tie prostriedky takto zbytočne prišli. Taktiež by som sa spýtal kompetentných ľudí, za čo dostal svoju odmenu privatizačný poradca vlády (švajčiarsky Credit Suisse - pozn. red.) a či sa z ich strany nedalo tomu predísť. A taktiež prečo kurzové vplyvy neboli zohľadnené v zmluve. Či sa stalo náhodou alebo nie...
Ozaj, aké ste mali ohlasy na stredajší Tucet?
- Režisérovi sa to vcelku podarilo, posolstvo bolo zrozumiteľné, takže som s tým celkom spokojný. V podstate mám na to len pozitívne reakcie. To viete, tým, čo sa to nepáčilo, mi nezvyknú volať... (smiech)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.