účinkovaniu v Moskve poznamenáva: "V juniorskej kategórii pôsobím ešte len jeden rok. Väčšina hráčov má 17-18 rokov a už i preto som si veľké ambície v individuálnych súťažiach robiť nemohol. Už teraz sme však mali veľmi silné reprezentačné mužstvo, ktorého výkonnosť by mala gradovať o dva roky. Blízko k medaile sme však mali už teraz," povedal pätnásťročný Martin Palovčík, ktorý nám priblížil účinkovanie nášho juniorského tímu. Po vydretom víťazstve nad Poľskom im prisúdil žreb neskorších európskych šampiónov z Nemecka. Hneď v úvodnom vystúpení vyhral náš Baženov nad nemeckou jednotkou Süssom 3:1, potom Palček prehral s Rőssnerom 1:3, nuž a potom prišiel na rad súboj Palovčíka proti Ballovi. "Za stavu 2:2 sa hral rozhodujúci piaty set, v ktorom som mal za stavu 10:9 dokonca na rakete mečbal, no nakoniec som nešťastne prehral 11:13, nuž a tým aj celý zápas 2:3. Bola to obrovská škoda, pretože v prípade našej výhry by hral rozhodujúci zápas Baženov s Rőssnerom, s ktorým ešte nikdy neprehral a má s ním vysoko aktívnu bilanciu 6:0," vrátil sa k účinkovaniu slovenskej reprezentácie Martin Palovčík, ktorý si tak trochu vyčíta onen nevydarený záver súboja s Ballom. Ak by totiž uspel, od čoho ho delila len jediná loptička, bronz by mladých Slovákov neminul. Ani siedme miesto v konkurencii 44. európskych štátov však nie je na zahodenie.
Martin Palovčík si vari najviac cení víťazstvo v kategórii družstiev nad Poliakom Chmieľom 3:1, Talianom Perretim 3:0, ale najmä nad Švédom Swensonom 3:2 v stretnutí o 7.-8. miesto. Čo sa týka súťaže jednotlivcov, v druhom kole stroskotal na umení Maďara Christiana Molnára, ktorý bol, popravde povedané, lepším hráčom. "Som trochu sklamaný, pretože som na moskovskom taraflexe chcel dosiahnuť viac. Teraz sa po krátkej asi dvojtýždňovej prestávke presuniem do Malaciek odchádzam začiatkom augusta do Malaciek, kde by som mal najbližšie štyri roky študijne hosťovať. Na Záhorí sa chcem naďalej výkonnostne zlepšovať a dôstojne reprezentovať nielen naše mesto, ale i Slovensko na rôznych podujatiach doma i v zahraničí," doplnil odchovanec michalovskej stolnotenisovej liahne, ktorý by chcel touto cestou poďakovať všetkým tým, ktorí ho naučili umeniu krotiť celuloidovú loptičku, predovšetkým trénerovi Andrejovi Dzelinskému. Veľkú zásluhu na jeho doterajších úspechoch však nesú aj michalovský primátor Jozef Bobík, majiteľ michalovského stolnotenisového klubu Jozef Blaško, ktorý bol často Martinovym sparringpartnerom. Poďakovanie taktiež patrí Jánovi Lapišákovi či pánu Smaržíkovi, bez ktorých by nemohol absolvovať ani jeden satelitný turnaj v zahraničí.
Autor: jč
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
