vodnú elektráreň. Nevhodné pozemky odpredával a tie ktoré mu vyhovovali, kupoval od sedliakov a šľachticov... Prvá pozemková reforma v roku 1919 oklieštila majetok fričovského panstva. Ostatná zabratá pôda prešla pod správu ŠPÚ a narábalo sa s ňou podľa zákona. V tom čase vo Fričovciach ostal aj naďalej hospodáriť jeho syn Alexander a v Hendrichovciach druhý syn Imrich.
Barón Alexander sa oženil s Angelou Pechovou z Košíc. Manželstvo bolo bezdetné. V roku 1945 museli obaja manželia opustiť Fričovský kaštieľ, pretože uznesením MNV v Prešove č 30115/45 boli spolu aj s ďalšími (napr. aj s Ladislavom Ghillánym z Prešova) prehlásení za zradcov a kolaborantov s Maďarskom a Nemeckom v časoch druhej svetovej vojny. Vysťahovali sa do Maďarska, kde aj zomreli. So sebou odniesli vzácne predmety a vzácny rodový archív. Zariadenia si rozobrali múzeá a miestni občania.
V Hendrichovciach v klasicistickom kaštieli ostal hospodáriť druhý syn Imricha tiež Imrich ml. Oženil sa s Ester Dobócyovou z Košíc a zanechali šesť potomkov: Evu-Eleonóru, Žofiu, Ester, Líviu, Juditu, a posledný bol syn, tiež Imrich, ktorý sa narodil v roku 1934 a dodnes vraj žije v Košiciach.
Príchodom do Prešova brata Imricha Ghillányho vznikla ďalšia rodová vetva, tentokrát Matúšovsko-Šarišská, ktorej nositeľom sa stal barón JUDr. Ladislav Ghillány (1849-1899). Zomrel ako 49-ročný a je pochovaný na cintoríne na Kalvárii v Prešove. Mal za manželku barónku Gizelu Heysl z Kežmarku a spolu mali deväť detí. Rodina bývala na Hlavnej ulici v dome č. 17, na ktorom sa nachádza nádherný rodový erb barónsko-šľachtického rodu Ghillányovcov. Pokračovateľom tejto rodovej vetvy bol jeho syn Ladislav ml. (1881-1972) a potom jeho syn Štefan (1910), ktorý mal dcéru Eržiku (1938) a Ladislava (1943) bližšie informácie o rode nepoznám. Ladislav Ghillány (1881-1972) bol taktiež vyhlásený za kolaboranta a zradcu národa v roku 1945.
Nie všetkým rodovým vetvám a ich členom sa darilo tak dobre ako Fričovskej vetve. Tí, čo ostali žiť na Liptove schudobneli a stratili aj zemianske výsady. V Šariši bola aj ďalšia rodová vetva Ghillányovcov a v nej budú nasledujúce riadky:
Mikuláš Ghillány, podžupan Trenčianskej stolice v roku 1618 okrem Juraja mal aj druhého syna Ondreja, ktorý sa stal zakladateľom ďalšej, tentokrát Matúšovskej rozptýlenej vetvy. Aj táto vetva má šľachtické korene, ale nie je nositeľom barónskeho titulu, ako Fričovská vetva.
Syn Ondreja, pod menom Gašpar sa približne v tom istom časovom horizonte ako Juraj Ghillány, pod názvom "železný kapitán" usadil v Prešove. Medzi rodmi už boli veľké príbuzenské rozdiely, viac ako štyri generácie. Gašpar Ghillány sa tu oženil s bohatou Jolanou Cassiovou. Jolana doniesla aj bohaté veno, ale mala záväzky aj voči svojim mladším súrodencom. Z manželstva Gašpara a Jolany vzišlo sedem detí, z toho boli dve dcéry a piati synovia: Anton, Ladislav, Karol, Jozef, Imrich, Anna a Amália.
Dvaja synovia Gašpara Ghillányho Anton a Ladislav vyštudovali právo a stali sa známymi prešovskými advokátmi. Viedli veľa významných sporov o majetky. Na ich podnet, so súhlasom rodičov a súrodencov vytvorili združenie rodinnú základňu, v ktorej bol združený celý ich majetok. Vzťahy medzi členmi združenia sa riešili zmluvou a testamentom. Tie sa často menili. Dohodli sa, že majetok sa nebude drobiť, ale zveľaďovať a rozširovať. Zisk zo združeného majetku sa použije pre krytie nákladov na štúdium členov rodiny a na dary pre tých členov, ktorí vstúpili do stavu manželského. Časť zisku sa určila pre rozšírenú reprodukciu základne. Alikvotná časť zisku bola tiež určená pre súrodencov matky Jolany Cassiovej, ktorá do združenia prispela najväčším podielom. Na prešovskom cintoríne je pochovaná Amállia Santandrassyová, rod. Ghillányová, ktorá s manželom vlastnila dom č. 45 na Hlavnej ulici v Prešove a značnou mierou prispievala na charitu v meste.
Dvaja synovia advokáti Anton a Ladislav sa potom pričinili o vzrast rodinnej základne. Pri majetkovom spore rodiny Kapy, ktorý zastupoval práve JUDr. Anton Ghillány sa rodina Kapy značne vyčerpala. Majetok jej zálohoval práve rodina Ghillányová. Zmluva bola podpísaná v roku 1843 medzi Antonom Ghillánym a Štefanom Kapym. Takto sa dostala časť majetku tejto rodiny k vlastníctvu Ghillányovcov, čím sa základňa značne posilnila. Rodinná základňa tvorila postupne 6000 katastrálnych jutár oráčin, lúk, pastvín a ostatnej pôdy. Pozemky a nehnuteľný majetok obytné hospodárske budovy, majere, pálenice a liehovary rodinnej základne boli v Prešove, Tulčiku, Fulianke, Demjate, Nemcovciach, Lede, Šarišskej Porube, Pavlovciach, Chm. Novej Vsi, Chmiňanoch, Svini, Križovanoch a v Radačove. Základňu vždy spravoval manipulant a bol to člen rodiny. Po smrti advokáta JUDr. Antona a Ladislava ju spravoval Dr. Ladislav Ghillány, Dr. Juraj Ghillány a naposledy Ladislav Ghillány. Až 90 percent majetku základne bolo v prenájme a finančné vzťahy s nájomcami vždy riešil manipulant.
Po vzniku ČSR a po vyhlásení pozemkovej reformy v roku 1919, základňa podliehala záberu podľa platného zákona. Nepomohla žiadna snaha manipulanta majetok zachrániť. Nepomohla ani žiadosť o výnimku v Prahe. Pôvodné rozhodnutie č. 14764/923 II. 4 ukladalo zabratie pozemkov, pretože základňa nemala charakter dobročinnej činnosti. Toto rozhodnutie potvrdila aj prešovská pozemková kniha. Pozemky sa potom odpredávali podľa osobitných zákonov a za ceny, ktoré stanovil štát. Ostatné zariadenia sa odpredali alebo prepadli v prospech štátu, prípadne niektoré si ponechali dedičia.
Rodinná základňa Ghillányovcov postupne zanikala, o čom sa zachovali archívne dokumenty od roku 1870. Tieto doklady tiež poukazujú, že spomínaný agrokomplex Ghillányovcov už veľmi chátral a pozemková reforma ho len zachránila pred zrútením.
Dvaja členovia tejto rodinnej základne boli v roku 1945 vyhlásení za kolaborantov s Nemcami a Maďarmi a za zradcov národa. Ostatní členovia sa akoby z Prešova a Šariša vytratili. Niektorí dnes možno používajú iné mená, alebo vymreli po meči. Považoval som za potrebné vniesť trošku svetla do tajomstiev rodostromu Ghillányovcov, ktorí spôsobili a ovplyvňovali život v Šarišskej stolici až do vzniku ČSR. Mnohí občania si často zamieňajú mená týchto dvoch rodov, ktoré mali síce spoločné korene, ale boli už veľmi vzdialené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
