turistickým atrakciám. Trošku sa zastavím pri histórii tejto zaujímavej stavby. V Paríži sa svetová výstava konala v roku 1989, práve na sté výročie revolúcie. Výstavu navštívilo viac ako dva a pol milióna návštevníkov. Akcia sa niesla v duchu železnej architektúry. Najpútavejšou atrakciou bola už spomínaná Eiffelova veža. Budila úžas a obdiv, podobne ako sklenený palác vybudovaný Josefom Paxtonem pre londýnsku svetovú výstavu v roku 1851.

Mladý francúzsky inžinier Alexandre Gustave Eiffel bol v roku 1858 poverený vybudovaním 600 metrov dlhého železničného mosta cez rieku Garonnu v Bordeaux. Eiffel sa narodil 15. 12. 1832, zaoberal sa možnosťami využitia železnej konštrukcie a niektorými ďalšími stavebnými problémami. V roku 1876 bol spoluautorom projektu stavby obchodného domu Mon Marché v Paríži. Pri príležitosti svetovej výstavy v Paríži v roku 1889 postavil vežu, ktorú neskôr po ňom pomenovali. Bola prvou odvážnou stavbou bez vnútorného uzavretého priestoru. V roku 1912 založil prvé aerodynamické laboratóium.

Úlohu splnil, vďaka čomu sa stal známym. Podobný projekt realizoval v roku 1877 v Oporte v Portugalsku. V roku 1867 si založil vlastnú dielňu v Levallois pri Paríži, v ktorej neskôr vyrobil prvé diely k známej Eiffelovej veži. Gustav Eiffel - rodák z východofrancúzskeho mesta Dijon patril k najvýznamnejším francúzskym inžinierom.

Vežu stavali s neuveriteľnou rýchlosťou. Pozemné práce sa začali 28. 1. 1887 a 30. júna odviezli 31 000 kubických metrov pôdy. Za pol roka postavili základy, k čomu použili 12 000 kubických metrov rôzneho materiálu. Prvé kovové súčiastky zhotovil Eiffel vo svojej dielni v Levallois. Ostatné sa už robilo priamo na veži. Bola to gigantická práca.

Na vybudovanie prvého poschodia od zeme k prvej plošine stavbári použili tri milióny kíl železných súčiastok. Celá veža sa skladá z 15 000 dielcov, ktoré sú pospájané 25 miliónmi spojok. Na stavbu celej veže použili sedemtisíc ton železa. Vtedy neexistovalo ani pneumatické, ani elektrické zváranie, všetky práce sa robili ručne. Súčasťou stavby je niekoľko točitých schodíšť, každé má 1700 schodov. Nechýbajú ani podzemné kanalizácie a iné drobnosti. Stavebné práce trvali dva roky, čo bol v tom čase úspech.

Eiffelov projekt nepodporovali najmä umelci a spisovatelia. Tvrdili, že veža nie je v harmónii s celkovou achitektúrou Paríža. Túto kampaň podporoval Francois Coppé a Huvsmans. Eiffela zase vtedajší minister verejných prác Lecroix. Vežu postavili a bola najväčšou atrakciou na svetovej výstave. Po nejakom čase sa útoky na Eiffela obnovili. Prijali uznesenie, že vežu treba zbúrať. Vyčíslili náklady potrebné k likvidácii a zistili, že likvidačné práce pohltia cenu materiálu. Túto protikampaň vyvíjali práve pred druhou svetovou výstavou v roku 1900.

Osud Eiffelovej veže visel iba na vlásku. Zachránil ju však vynález bezdrôtovej telegrafie. Bolo rozhodnuté zachovať ju ako najvyšší stožiar pre rádiovú stanicu. Na osud veže mala vplyv okolnosť, že vábila do Paríža mnoho cudzincov. Stala sa tak jedným z prameňov veľkých príjmov mesta. Veža má výšku 321 metrov. Pri optimálnych podmienkach je dohľadnosť 67 kilometrov. Do roku 1931 bola najvyššou stavbou sveta.

Paríž je dodnes tradičným kultúrnym a umeleckým centrom, miestom formovaní nových umeleckých smerov. Je sídlom najväčších nakladateľstiev a knižníc. Zóna na nábreží Seiny je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva. Medzi významné stavby patrí katedrála Notre Dame z 12. storočia. K významným stavbám 20. storočia patrí La Défense, stredisko G. Pompidoua a budovy Unesco. Univerzita Sorbona z roku 1253 je jednou z najstarších a najprestížnejších na svete. Paríž je významným svetovým centrom módy a gastronómie a najvýznamnejšou dopravnou križovatkou na svete.

Nie vždy vieme odhadnúť hodnotu diel, ktoré vytvoríme. Typickou ukážkou je Eiffelova veža. Takmer ju zbúrali, lebo kompetentní sa domnievali, že kazí architektúru mesta. Našťastie si včas uvedomili, že Eiffelova veža je jedinečná a neopakovateľná stavba. Vďaka náhode ju môžeme obdivovať dodnes a patrí k najväčším turistickým atrakciám Paríža. Mnoho podobných pamiatok sa nezachovalo práve kvôli tvrdohlavosti a mnohokrát aj hlúposti kompetentných.

Totalitný režim dokázal likvidovať kultúrne a historické pamiatky bez väčších problémov. Nemusíme ani ďaleko ísť, stačí ak ostaneme v Košiciach. Typickým príkladom je Schalkház, ktorý stál tam, kde dnes stojí hotel Slovan. Stranícky funkcionári bývalého totalitného režimu sa rozhodli túto historickú budovu zbúrať. Postavili miesto nej bezcennú budovu, ktorú dnes poznáme ako hotel Slovan. Vo Francúzsku totalitný režim nevládol, no napriek tomu Eiffelovku skoro zbúrali...

Autor: Lóran KULÍK

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.