Stredozemnom mori a v Afrike. V Strednej Ázii žije väčší somár ázijský, má pomerne krátke ušnice, je žltohnedý. Viac sa podobá na mulicu alebo ľahké plemeno koňa, a to aj mimoriadnou pohyblivosťou. Pôvodne obýval rozsiahle územie od južnej Sibíri po Himaláje a od Zabajkalska až do východnej Európy. Vytvoril viaceré geografické poddruhy, z ktorých sa zachoval mongolský džigetaj, iránsky onager a kulan v Turkestane a Mongolsku. Kulan sa z nich najlepšie prispôsobil na veľké teplotné zmeny z letných horúčav na zimné treskúce mrazy a snehové víchrice. V lete žije na stepi, cez zimu sa väčšinou zdržiava v roklinách a úzkych dolinách, kde je lepšie chránený pred nepohodou a nachádza obživu. Ešte pred sto rokmi populácie kulana sa zo stepí južnej Sibíri a severného Kazachstanu na jeseň vydávali na dlhú púť na juh do púšte, spájali sa do stád aj z vyše tisíca zvierat. Keď sa na jar začal topiť sneh, vracali sa pomaly na letné pastviny a ich spoločenstvo sa postupne rozpadalo na rodinné stáda zložené zo samca, niekoľkých samíc a mláďat. Stádo zvyčajne vodí staršia kobyla, žrebec sa pasie obďaleč a stráži svoj harém. Pri obrane i útoku hryzie a kope, postaví sa na odpor dorážajúcim vlkom, psom a rozzúrený sa nezľakne ani človeka. Často sa pasú spoločne s gazelami džejran, avšak neznášajú a prenasledujú ovce. Kulany sa z jari živia najmä trávou, počas leta však tráva schne a vtedy spásajú šťavnatejšie byliny, najmä palinu. V zime kopytami rozhrabujú snehovú pokrývku, aby sa dostali k potrave. Keď však je vrstva snehu príliš vysoká, ohryzujú konáriky kriačin. Na jar pri sviežej paši vydržia bez napájania. Počas letných páľav a sucha však nevyhnutne musia piť. Napájadla určujú rozmiestnenie a denný rytmus kulanov. Stádo si vyberie určitý vodný zdroj a pravidelne ho navštevuje. Vyberajú sa k nemu večer, idú za sebou, vpredu stará samica, sprievod uzatvára žrebec.
Začiatkom ruje vyženie žrebec zo stáda odrastené mladé samce, tie potom žijú samotársky alebo sa združujú do skupiniek. Počas ruje žrebec cvála medzi kobylami so vztýčenou hlavou, obieha húf a občas sa váľa na chrbte. Brezivosť samíc trvá takmer dvanásť mesiacov. Rodia osamote, k stádu sa vracajú s mláďaťom 2-3 dni po pôrode. Ostatní členovia skupiny prijímajú prírastok tak, že ho oňuchávajú, aby sa s ním zoznámili. Žriebä sa dojčí osem až desať mesiacov, niekedy aj dlhšie.
Kulan je vynikajúcim bežcom. Na krátke vzdialenosti šprintuje rýchlosťou 70-80 km. Niekoľko kilometrov vydrží šesťdesiatkilometrové tempo. Beží rýchlejšie a vytrvalejšie ako jazdecký kôň, jazdci na koňoch ho nemôžu dostihnúť. Preto kulanov lovia ukrytí strelci zo zálohy. Kulan má chutné mäso a z jeho kože sa zhotovujú drahé safiátové usne. Jeho populácii však neuškodilo natoľko prenasledovanie, ako to, že ho človek vytlačil od vody. V stepi sú otvorené vodné zdroje vzácne, preto sa pri nich ľudia usadzujú aj s domácimi zvieratami. Kulany sú potom nútené odísť do suchých oblastí, kde živoria a hynú smädom. V dôsledku toho kulan na väčšine pôvodného areálu vyhynul. Bolo však zriadených niekoľko rezervácií, kde druh úspešne prežíva. V zajatí je síce chov kulana možný, ale nedá sa skrotiť ako africké somáre.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
