Marcela Pčolinská. V poslaneckom klube KDH vystriedala predsedu Vyššieho územného celku Košice Rudolfa Bauera. "Za tých pár mesiacov sa mi podarilo urobiť vyše päťdesiat výjazdov do okresov, do veľkého množstva fabrík, stretla som sa s tisíckami ľudí. Cítim sa niekedy ako taký ombudsman. Ľudia sa častokrát dostanú do problémov len vďaka byrokracii úradov. Snažím sa im pomôcť a otvárať dvere, kde je potrebné," tvrdí zástupkyňa ľudu z Nižného Hrabovca v okrese Vranov nad Topľou.

Okrem toho, už po polroku v parlamente zistila, že vzťahy medzi poslancami mimo rokovania vyzerajú úplne ináč, ako ich vníma verejnosť.

Absolventka Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove chcela pôvodne učiť slovenčinu a nemčinu. Systém jej umožnil vzdelávať žiakov SOU papierenského vo Vranove nad Topľou iba v materinskom jazyku. Nemčinu teda zanedbala. "Až v parlamente som si uvedomila, že sa jej budem musieť venovať," tvrdí. Učiteľka, ktorá nechala prvého študenta prepadnúť až po dvadsiatichpiatich rokoch, kedy na maturite ani necekol, oprašuje teda nemčinu.

Problém jej nerobí viera, ktorej sa nevzdala ani pod tlakom totality. Počas štúdia na vysokej na omšu odbiehala do Košíc, kde zistila, že nie je jediná a na bohoslužbách sa tajne zúčastňujú aj vysokoškolskí pedagógovia. "Keď sme potom cestovali naspäť jedným vlakom, jeden z nich sa ma spýtal: Kde ste boli kolegynka? Ja som mu odpovedala, že tam, kde aj vy a bolo všetko jasné."

Poslankyňa je už desaťročia s manželom Vladimírom. Ľúbia sa aj po 25 rokoch. Potvrdzujú to štyria synovia. Najstarší, absolvent Obchodnej fakulty Vladimír (24), sa snaží o získanie doktorátu a ako tlačový tajomník pôsobí v KDH, "možno to nasal materským mliekom". Martin (22) inklinuje k športu, čo sa snaží podčiarknuť titulom z Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Peter (20) je externým poslucháčom Fakulty manažmentu UK v Prešove. Najmladší Lukáš je žiakom Stredného odborného učilišťa papierenského, "bude z neho automechanik."

Poslanecký plat mamy Pčolinskej nie je jediným príjmom prevažne mužskej rodiny. Živnostnícky zárobok do rodinnej kasy prináša otec Vladimír, ktorý podnikanie prebral po manželkinom vstupe do parlamentu. "Máme upratovací servis, robíme hygienu prostredia. Zabezpečujeme ju napríklad v úradoch, či nemocniciach. Je to na dobrý mesačný plat, nie na to, aby si človek mohol dovoliť hocičo." Hygiene sa rodina Pčolinských venuje od začiatku deväťdesiatych rokov.

Prvých troch synov priniesla ešte súdružka učiteľka do bytu vo Vranove nad Topľou. "V rokoch 1982-85 sme si v Nižnom Hrabovci postavili dom. Lukáša som z pôrodnice do nového domu priniesla pod stromček." Šesťčlenná rodina tak začala život na vidieku. "Na mesto som si nevedela zvyknúť." O pozemok s hospodárstvom sa delia s rodičovským domom poslankyne. Nechýbajú na ňom psy, mačky, sliepky, prasiatko. Popri práci v parlamente zvláda poslankyňa aj všetky povinnosti mamy na vidieku.

"Keď nemám nič na programe, a ani doma nie je čo robiť, cítim sa akoby mi niečo chýbalo. Nečinnosť nevplýva dobre pre môj naturel. Som levica a nejakú aktivitu musím mať." Keď je mama Pčolinská v parlamente, o chlapov sa stará stará mama. "Mám to šťastie, že je tu a uvarí im." Na fakt, že častejšie nie je doma si zvykol aj najmladší syn, hoci v prvých mesiacoch smútil. "Bolo mi ho trochu ľúto, zvykol si a teraz sa teší, keď sa vraciam." Keď pri všetkých s úsmevom prijímaných povinnostiach ostane poslankyni čas na seba, relaxuje s motykou v záhradke, alebo s knihou v ruke. "Keď začnem čítať, knihu zavriem až keď je prečítaná." Okrem toho nasáva množstvo informácií z dennej, týždennej i mesačnej tlače. Naposledy zhltla knihu slovenskej spisovateľky Táni Keleovej Vasilkovej Slzy a smiech, ktorú vrelo odporúča všetkým. "Autorka má podobný štýl ako Daniele Steelová, opisuje však prostredie, ktoré je našim ľuďom bližšie." Knihu Mikuláša Dzurindu - Kde je vôľa, tam je cesta nečítala. "Možno po nej siahnem, keďže som o nej od ľudí počula veľa."

Dovolenky Pčolinských sú poznačené početnosťou rodiny. "Naposledy sme ju trávili na Domaši u známych. Tohto roku by sme sa s manželom chceli pozrieť na Bratislavu, niekedy koncom augusta." Piati chlapi s učiteľkou Pčolinskou v minulosti navštívili Francúzsko, grécky Thasos aj Taliansko. "Z parlamentu som bola na dvoch zahraničných cestách. Tá v Srbsku mi ukázala, aký veľký kus práce sme na Slovensku za dvanásť rokov urobili, koľko sa toho u nás zmenilo. Srbsko totiž vyzerá stále ako socialistická krajina. Šedivé budovy, množstvo odpadkov, nevidieť tam na uliciach jedno kvalitné auto."

Okrem domu "ktorý nás stál veľa síl aj prostriedkov," zdedila poslankyňa Pčolinská dom rodičovský a tri hektáre pôdy. Lenže pôdu má v prenájme družstvo. S manželom sa snažia splatiť posledné splátky lízingu na Škodu Felícia. Vodičský preukaz nemá. "Koľkokrát som sa ho chystala urobiť, stále som bola tehotná. Potom chlapci vyrástli, takže keď potrebujem niekam ísť, má ma kto odviezť."