Modelové koľajisko sa stáva koľajiskom až vtedy, keď má výhybky. To isté platí aj pri návestidlách.
Návestidlá môžeme vo všeobecnosti rozdeliť do viacerých skupín. Hlavné sú ale dve:
1. Návestidlá obsluhované na mieste ručné.
2. Návestidlá obsluhované na diaľku elektromagneticky.
Podľa funkcie a vzhľadu sú známe návestidlá staršieho typu tzv. semafory s vykláňacím ramenom, správne mechanické návestidlá. K novším typom patria zase tzv. svetelné návestidlá. Potrebné sú tiež prídavné spínacie alebo rozpínacie kontakty. Ku každému hlavnému návestidlu, ktorého údaj je pre rušňovodiča rozkazom, patrí aj pomocné návestidlo predzvesť, ktorá má len informatívny charakter. Oznamuje rušňovodičovi, akú polohu môže očakávať na nasledujúcom návestidle. Ak uvažujeme, ktorý typ by bol pre naše koľajisko najvhodnejší, nezabudnime zjednotiť námet koľajiska. V prípade, že vlastníme iba ovál koľají, na type nám nemôže záležať. Keď máme zvolený iný motív, musíme sa tomu samozrejme prispôsobiť. Konštrukčne najjednoduchšie sú moderné svetelné návestidlá. Na koľajisku pôsobia veľmi efektne, i keď ich polohu nevidno z ľubovoľného miesta, ale iba z jediného smeru, odkiaľ súprava prichádza tak isto ako v skutočnosti. K ich kladom jednoznačne patrí ľahká montáž za pomoci jednoduchých elektrických schém. Všetky návestidlá majú elektromagnetické prestavovanie na diaľku a niektoré z nich aj prídavné kontakty pre ovládanie napätia v koľajniciach, a tak vlastne pre ovládanie súpravy. Obyčajne vystačíme aj so svetelnými, ak ich dokážeme napájať z vhodného zdroja a miesta.
V našich podmienkach sa ešte vždy najviac používajú normované návestidlá, ktorých vzory boli v prevádzke na bývalých východonemeckých železniciach, teda sú nemodelové. Namiesto návestidiel sa dajú použiť aj priemyselne vyrábané bloksignály, šikovní modelári si prípadne môžu návestidlá vyrobiť sami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
