po celom svete s výnimkou Austrálie. Sú to väčšinou vytrvalé rastliny s výraznou arómou a bohato vetveným koreňovým systémom. Vďaka obsahu kyseliny valerovej a isovalerovej sú kozlíky príťažlivé pre mačky. Preto musíme pri zbere i konzervácii ju dostatočne chrániť pred znehodnotením.
Popis: Pod označením kozlík lekársky sa vlastne skrýva celý komplex veľmi premenlivých druhov, ktorý v Európe zahrnuje 5 až 6 druhov s veľkým množstvom poddruhov. U nás sa z tejto skupiny vyskytujú tri druhy. Je to kozlík ukrajinský, kozlík lekársky a kozlík výbežkatý.
Rastliny tohoto okruhu označované ako Valeriana officinalis agg. majú krátku a silnú byľ s bohato vetveným koreňovým systémom. Kozlík lekársky dorastá do výšky až 140 cm. Byle sú priame a vetvia sa väčšinou až v kvetenstve. Tvar listov je veľmi premenlivý, ale vždy sú to listy s 2 až 16 pármi lístkov. Čepele môžu byť čiarkovité až vajcovité a celokrajné až výrazne zubaté. Kozlík kvitne bohato, kvety sú usporiadané, bielej až ružovej farby a veľmi silno voňajú. Sú obojpohlavné, plodom sú nažky.
Kde ho nájdete: Rozšírenie jednotlivých druhov sa líši. Kozlík ukrajinský rastie u nás v teplých oblastiach, predovšetkým v dúbravách, v teplomilných lesných lemoch a na lesostepných lúkách. Často sa s ním môžeme stretnúť na hradných návršiach. Pozdĺž vodných tokov, sa dusík bohatých a vlhkých miestach rastie kozlík lekársky. Rastie tiež na železničných násypoch, v priekopách neďaleko ciest a pod. Kozlík výbežkatý dáva prednosť skôr lesným miestach pri prameňoch a podmočených olšinách.
Na čo sa používal: Ľudia túto bylinku používali už v stredoveku, o čom svedčia historické pramene. Používala sa proti zvracaniu a v domácnosti sa vkladala do šatníkov, aby dodala oblečeniu príjemnú vôňu. V germánskej mytológii patrila stonka z kozlíka k atribútom bohyne plodnosti Hertky, ktorá ho používala ako bičík pri jazde na posvätnom jeleňovi. V stredoveku bol kozlík lekársky všeobecne známou bylinou, používal sa napr. ako prostriedok proti moru.
Zber: Zbiera sa na jeseň, od augusta do októbra a to podzemná časť s koreň. Droga sa rýchlo umyje a suší sa na vzdušnom mieste. Vzhľadom k tomu, že silica je sústredená v bunkách hypodermálnej vrstvy, teda tesne pod povrchom, je nutné drogu omyť veľmi opatrne a nepoškodiť povrch koreňa. Droga silno vonia a je nutné ju chrániť pred mačkami, ktoré táto vôňa dráždi.
Účinky na organizmus. Kozlík lekársky pôsobí tlmivo na činnosť centrálnej nervovej sústavy. Používa sa pri psychomotorickom nepokoji, zvýšenom nervovom podráždení a nespavosti spôsobenej nervovým vyčerpaním. V takýchto prípadoch vyvoláva droga navodenie pôvodnej rovnováhy organizmu a u zdravých ľudí nemá výrazný účinok. Často sa používa v geriatrickej praxi.
Použitie. Na zápar sa používa jednotlivá terapeutická dávka 1,5 g drogy (nebo 1 kávová lyžička). Užíva sa dvakrát až trikrát denne. Kozlíková tinktúra sa užíva po 20 až 30 kvapkách trikrát denne.
Toxicita. Neboli zistené žiadne nepriaznivé vedľajšie účinky.
(iká)
Foto: archív
foto do čísla/sobota/1-panorama/kozlik
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.