z nás predstavuje plavčíkov. Tento obraz záchranárov nám už pár rokov vnucuje seriál Baywatch, kde sa to "dokonalými" ľudskými bytosťami len tak hemží. A aká je slovenská realita?
Nuž, čo sa týka vizáže a profesionality, naši slovenskí plavčíci za svojimi filmovými kolegami vôbec nezaostávajú. Horšie je to s technickým vybavením. Kým v seriáli sa preháňajú záchranári na vodných skútroch, super moderných motorových člnoch, naši sa musia uspokojiť s podstatne skromnejšími prostriedkami. Deň s plavčíkmi sme sa rozhodli stráviť i my, na košickom jazere.
Náš pobyt pri tejto vodnej ploche bol pokojný, ľudia šantili vo vode a deň sa ničím nevymykal z podoby mnohých podobných horúcich. Kým sme si my a niekoľko stovák kúpajúcich užívali slnko a vodu v rámci dovolenky, obaja slúžiaci plavčíci pracovali. Možno to na prvý pohľad tak nevyzeralo, pretože urastení a opálení mládenci sedeli pod slnečníkmi alebo na stojane a neustále "len" upierali zrak na vodnú plochu.
"To je ten lepší prípad. Je dobre, keď sa nič nebezpečné nedeje a ľudia sa cítia spokojne a neohrozene," prezradil nám 27-ročný plavčík Marian Ignáth. Kým na prvý pohľad pôsobil ako relaxujúci návštevník, pri bližšom zoznámení zistíte, že je vždy v strehu. I počas našej debaty neustále jeho oči zabiehali k bláznejúcim sa deťom vo vode a telo bolo vždy napnuté a pripravené reagovať.
On i jeho ďalší plavčícki kolegovia sa k tejto práci dostali nie náhodou, ale až po splnení určitých požiadaviek. "Najprv som musel absolvovať plavčícke skúšky. Robil som si plavčícky kurz v AQUA centre na krytej plavárni. Kurz trval týždeň a stál do 3-tisíc korún."
Každý, kto chce zachraňovať topiacich sa, musí vedieť samozrejme dobre plávať a ovládať poskytovanie prvej pomoci. "Toto všetko sme robili na kurze. Záverečné skúšky sa skladali z plávania, a to 25 metrov pod vodou, stovka a dvestovka na čas. Obe trate sme museli zaplávať rozdielnym spôsobom. Ja som si vybral kraul a prsia a samozrejme sa musíme zmestiť do stanoveného časového limitu. Stovku pod minútu a štyridsať sekúnd. Len ten, kto splní tieto limity a urobí teóriu, môže robiť plavčíka. Teória nie je len prvá pomoc, ako umelé dýchanie a masáž srdca, ale i údržba vodných plôch a všetko, čo sa toho týka. Teraz sme robili kurz traja a všetci sme obstáli a získali licenciu, ktorá nás oprávňuje robiť záchranárov v bazénoch a na otvorených vodných plochách na celom Slovensku."
V našej republike sa dajú spraviť i medzinárodné plavčícke certifikáty, oprávňujúce držiteľa zachraňovať aj v mori.
Marian je plavčíkom len prvú sezónu, ale už svoje záchranárske schopnosti uplatnil v praxi. Jazero je jeho prvá skúsenosť a kúpajúcich sa "stráži" už od 20. júna. "Môj záchranársky krst sa odohral asi pred troma týždňami. Jedna pani išla do vody, spadla do jamy, zľakla sa, napila sa a istý pán ju vytiahol. Dal som jej masáž srdca a umelé dýchanie, pretože nedýchala a asi po piatich minútach sa prebrala. Začala vykašliavať vodu, ale zas nachvíľu prestala dýchať, tak sme opäť pokračovali v masáži srdca, až sa nakoniec prebrala. Práve dnes tu bola jej mama a prišla sa nám poďakovať."
Jeho ďalší záchranársky zážitok však nedal na seba dlho čakať. "Asi tak pred týždňom sa mi tu začalo topiť asi sedemročné dievčatko. Mama na ňu a jej sestru kričala, aby nešli do väčšej vody, ale jedna neposlúchla. Dostala sa do hlbšej vody, tá druhá sa zľakla a začala volať na mamu. Našťastie sa nič nestalo, dievčatko sme rýchlo dostali na breh."
Ako nám prezradil, k plavčíctvu sa nedostal len tak náhodou. Momentálne je nezamestnaný, ale k vode mal vždy blízko. "Kedysi som robil vodné pólo a táto práca mi veľmi vyhovuje. Ani na finančné ohodnotenie sa nesťažujem. Mám čas si aj zaplávať. Keď skončí sezóna, chcel by som robiť niečo spojené s vodou. Napríklad učiť deti plávať."
Plavčíci sú v službe každý deň. Striedajú sa len medzi sebou. "Sme tu od rána od 9. hodiny do 18. hodiny. Ale závisí to i od počasia. Keď je zlé a nie sú ľudia, končíme skôr."
Každodenný, niekoľkohodinový pobyt na jazere sa už podpísal na pokožke plavčíkov. Čokoládovú farbu môžete získať aj pri našich vpdných nádržiach, netreba kvôli tomu cestovať k moru. Presvedčia vás o tom bronzové telá záchranárov.
Je len logické, že okolo mladých vyšportovaných mužov sa točia pekné devy. "Ale áno, dá sa povedať, že si nás všímajú, ale konkrétnejšie vám nič neprezadím," so smiechom tajil "baličské" techniky novodobých nýmf Marian. Podľa jeho slov však na to nejdú drasticky. "Netopia sa napríklad naschvál, aby sme ich museli zachraňovať. Túto taktiku nezneužívajú."
Marian nám predviedol v praxi i ich dôležitú technickú pomôcku v praxi, a to surfovú dosku. Práve na nej sa dokáže plavčík oveľa rýchlejšie dostať k topiacemu sa, ako vlastnými silami. Ďalší neodmysliteľný záchranársky prostriedok, a to čln, sme zazreli na druhom konci pláže, pri ďalšom zo záchranárov, 28-ročnom študentovi telovýchovy Rastislavovi Havírovi. Ten je oproti Marianovi služobne starší, záchranára robí už šiesty rok.
"Ale na otvorenej vode som po prvýkrát. Predtým som robil plavčíka na krytej plavárni."
Plaváreň a vodná plocha majú svoje špecifiká. Kým v bazénoch je dobrá viditeľnosť, na jazerách do hĺbky nevidíte a samozrejme sú tu i iné prírodné faktory.
"Topiaceho sa človeka som zachraňoval len na krytej plavárni. Celá akcia prebiehala veľmi rýchlo. Videl som, že sa topí, skočil som a zachránil ho. Bol to nejaký cudzinec. Ďalšie vážne prípady som nemal, len také úľaky detí, ktoré sa napili vody a bolo im treba pomôcť."
Aj Rastislav je profesionálny plavčík. Má urobený odborný kurz. "Robil som ho v Červenom kríži a tiež sme museli splniť určité požiadavky."
Rastislava plavčíctvo baví, ale nie je to žiadna "selanka", ako by sa na prvý pohľad zdalo. "Celý deň sedíte. Je to dosť monotónna práca, taká vyčerpávajúca. Je to viac vysilujúce, ako by človek niekde fyzicky makal."
A skúsenosti s plážujúcimi dievčatmi? "Ja som zasnúbený a keď začnú dievčatá dobiedzať, tak im to hneď objasním. Zvyčajne to vyzerá tak, že sa začnú rozprávať, vypytovať sa a tak podobne."
Rastislav má dievča zo záchranárskeho prostredia. Aj ona je plavčíčkou, ale ako nám povedal, neodmietol by, keby mu nejaká slečna priniesla napríklad zmrzlinu. "Tak tomu by som sa potešil. Ešte sa mi to však nestalo."
A čo by povedali na čapované pivo? "Ale áno, také dobré chladené pivo, ale len po pracovnom čase."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
