pieseň hraná kedysi na Fun rádiu. Skladba "Peter Weiss is very nice" bola v tom čase veľmi populárna, no jej hlavný protagonista si predsa len radšej vypočuje svojich obľúbených interpretov Elán, Paľa Hammela, či P. Simona & A. Gartfunkla. Súčasnú hudbu už príliš nesleduje, jeho srdcovkou je Yesterday od Beatles. "Keď ju počujem, odložím akúkoľvek robotu a sústredím sa len na túto nádhernú pieseň." Sem-tam si zájde aj na koncerty, pričom najkrajšie spomienky má na bratislavské vystúpenia Erosa Ramazzottiho, Hany Hegerovej, Marie Rotrovej a Karla Gotta. "Niekedy však aj poviem dcére, aby dala tichšie hudobnú MTV, predsa len som už starší človek...," hovorí fanúšik filmových špagetywesternov a Gréka Zorbu.
Za svoj najlepší relax považuje tento rodený východniar šport. Keď ešte mal v poriadku kolená, chodil pravidelne behávať. V roku 1998 si spolu s premiérom Dzurindom zabehol aj MMM v Košiciach. Momentálne mu však lekár maratóny zakázal. Deficit aktívneho športu kompenzuje častou návštevou plavárne a prechádzkami s manželkou, či deťmi po bratislavskom lesoparku. Dosť si dokáže oddýchnuť pri lúštení krížoviek, rád sa zapája aj do domácich prác, či sobotňajšieho nakupovania. To má najradšej, lebo cez cestu majú najväčšiu tržnicu v Bratislave, takže sa aspoň veľa nenachodí. Voľný čas rád trávil so synom pri ping-pongu, no len po určitý čas... "Páčilo sa mi s ním hrať dovtedy, pokiaľ som vyhrával. Raz som mu povedal, že keď porazí on mňa, kúpim mu sedemposchodovú tortu. To som musel urobiť už v roku 1995, no aspoň som mal dobrý pocit, že som ho to tak dobre naučil. Momentálne sme v takom štádiu, že keď hráme set podľa starých pravidiel do 21, musí mi dať náskok 17:0, aby bol ako-tak vyrovnaný zápas."
Veľmi pekný športový zážitok mal predseda Zahraničného výboru NR SR aj z osláv nášho titulu majstrov sveta. Hoci mal ponuku ísť priamo do Göteborgu, rozhodol sa, že radšej si finálový zápas pozrie na veľkoplošnej obrazovke na námestí SNP. "Už len kvôli tomu pocitu sa tam oplatilo byť. Po Bondrovom víťaznom góle sme doslova šaleli a ešte teraz mám z toho zimomriavky. Ľudia sa objímali a konečne sa aspoň na chvíľu mohli tešiť zo života. Deti mali z nášho triumfu dvojnásobnú radosť, lebo som ich hneď pozval aj na drink a dokonca som im dal mimoriadne vreckové."
Hoci na prvý pohľad vyzerá P. Weiss ako stelesnenie pokoja, práve opak je pravdou. "Som pretrénovaný cholerik. Vnútorne ma dokáže naštvať veľa vecí, no život ma naučil ovládať sa. Preto aj rád chodím na športové podujatí, lebo si na nich môžem beztrestne zakričať, či občas si aj ponadávať."
Ako kuchár by sa však príliš neuplatnil. Viem si urobiť len praženicu, zaliate ovsené vločky a ešte zopár nenáročných jedál. Má rád bryndzové halušky a taliansku kuchyňu. Zje takmer všetko, dá si aj mäso, na mastné bravčové rozhodne nevyhľadáva. "Spolieham na deľbu práce, teda manželka s dcérou varia a ja to jem. Ale ich kuchyňa je výborná, sú v nej rôzne exotické jedlá a indické korenie. Na druhej strane, keď náhodou manželka nebola doma, deti sa vždy tešili, lebo som im kúpil mrazené slivkové knedle alebo podobné výrobky, ktoré ešte zvládnem zohriať. Oni sú totiž na sladké a moja "kuchyňa" sa im veľmi páčila."
Keďže často šoféruje, organizmus zvykne klamať nealkoholickým pivom. Okrem toho si rád dá suché červené vínko a ako aperitív Campari. Všetko však vraj len v malých množstvách. Naposledy vypil viac ako to jeho ľavicový organizmus stihol zniesť na oslavách svojej osemnástky. Z osláv príchodu dospelosti si vraj pamätá len ako sa ráno zobudil po ťažkej opici. "Mal som čudný pocit, radosť zo života to rozhodne nebola. Vtedy som ešte neovládal pravidlá správneho pitia spočívajúce v tom, že netreba miešať rôzne nápoje..."
Neresti vraj nemá, dokonca na Silvestra 1997 skoncoval v Bardejovských kúpeľoch aj so závislosťou od nikotínu. "To, že sa manželke podarilo vydržať so mnou už 27 rokov najlepšie svedčí o to, že tých dobrých stránok je na mne asi viac."
Hlavným organizátorom rodinného života a jej hlavou je u Weisssovcov práve manželka Marcela. Finančné problémy im tiež nehrozia. "Aj v našom manželstve sú občas spory a hádky, no nepamätám si, že niekedy by to bolo kvôli peniazom. Každý z nás má svoju platobnú kartu. S peniazmi sme vedeli vyjsť už ako mladomanželia a tak to zostalo až doteraz." Veľkou investíciou bola prefinancovanie rekonštrukcie ich bytu. "Marcela bola kedysi stavbyvedúcou, ja som len oči otváral ako dokázala riadiť stavebné práce a ako rýchlo sme s nimi aj skončili."
Nejaké paniažky minuli aj na nové auto. P. Weiss vydržal 13 rokov jazdiť na škodovke 120. Tá však v 1996 "dala" výpoveď, a tak ju vymenil za staršiu Seat Cordobu. Asi poldruha roka jazdí na jej novšej verzii s objemom 1400 kubíkov, s ktorým je celkom spokojný. Keby mal neobmedzený rozpočet, radšej by vďaka nim chcel spoznávať svet ako si kúpiť auto svojich snov. Tento rok sa nebude u Weissovcov konať žiadna dovolenka. Kvôli voľbám odmietol aj pozvanie na seminár do Španielska. Predtým najradšej chodil dovolenkovať do Častej Papierničky, kde si vždy obnovoval kondičku. Minuloročné 25. výročie svadby oslávili aj s manželkou vo Vysokých Tatrách. Do dôchodku by sa chcel ešte pozrieť na africké safari a Niagarské vodopády.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
