sa porozprávali o niektorých z nich.
Slovensko obmedzilo daňové prázdniny pre zahraničných investorov, čo sťaží dnes už aj tak mimoriadne zložitú situáciu krajiny, v boji o priame zahraničné investície. Dôvodom má byť aproximácia slovenskej legislatívy podmienkam v EU. Bolo to naozaj nevyhnutné?
- Samozrejme. Ak by to nevyhnutné nebolo, určite sa podobné opatrenie neprijme. Je pravdou, že to mierne skomplikuje našu situáciu vo vzťahu k zahraničným investíciám, zároveň je pravdou aj to, že rovnaké podmienky musia prijať aj všetky okolité krajiny. Okrem toho výšku úľav pre investorov v jednotlivých regiónoch ovplyvňuje napríklad aj nezamestnanosť, a keďže u nás je vyššia, ako v okolitých krajinách, budú mať investori možnosť vo zvýšenej miere využiť daňové stimuly. Myslím si tiež, že Slovensko bude ponúkať výhodnejšie možnosti na investovanie, ako okolité krajiny, pretože máme najvýhodnejšiu kombináciu ceny a kvalifikovanosti pracovnej sily a náš trh ešte nie je tak nasýtený, ako napríklad v Maďarsku, alebo Česku.
O daňových úľavách bude rozhodovať Úrad pre štátnu pomoc. Nevznikne opäť priestor na korupciu a klientelizmus pri presviedčaní štátnych úradníkov o tom, komu daňové úľavy schváliť a komu nie?
- Teoretická hrozba tu určite je, nepovažujem ju však za reálnu. Úrad pre štátnu pomoc je nezávislý orgán a ja nevidím dôvod, prečo by dával negatívne stanoviská investorom, ktorí majú záujem prísť na Slovensko.
Prezident nepodpísal kontroverzný zákon o obchodných reťazcoch, za ktorý nás kritizovala aj Európska únia. Domáci výrobcovia ale označujú silné zahraničné reťazce často doslova za "vyberačov výpalného". V auguste by mali poslanci rozhodnúť, ktoré zmeny budú platiť a čo z neho vypadne. Aký postoj k zákonu má vláda?
- Je to nezmyselný zákon. Ministerstvo hospodárstva sa ho cez vládu pokúsilo predložiť asi tri krát, no vždy sme ho zastavili. Oceňujem, že ho prezident nepodpísal a verím, že parlament zákon pri opakovanom prerokovávaní neschváli. Zákon totiž nič nevyrieši a spôsobí to, že budú drahšie výrobky. Ide proti záujmov všetkých spotrebiteľov, pretože chce umelo chrániť slovenských výrobcov. Naviac zákon by platil len niekoľko mesiacov, pretože technicky sa dá zaviesť do platnosti až niekedy v marci, apríli budúceho roka, a keďže predpokladáme, že od roku 2004 budeme členmi EÚ, potom bude musieť prestať platiť. Naviac, v zákone sa hovorí o pomernom zastúpení slovenských výrobkov. Predkladatelia zákon mi však nevedeli dať odpoveď na otázku, či napríklad coca cola je slovenský, alebo zahraničný výrobok. Čo je tiež zaujímavé, zákon ani tak nejde proti zahraničným reťazcom, ako proti Jednote, ktorá je stále najväčším obchodným reťazcom na Slovensku. Niektoré ustanovenia totiž budú obmedzovať len ju.
Realita v obchodných reťazcoch je ale v súčasnosti taká, že slovenské výrobky sú v menšine a ťažko prenikajú na pulty hypermarketov.
- To je mýtus, ktorý nie je pravdivý a šíria ho tí, ktorí presadzujú podobné nezmysly, ako zákon o obchodných reťazcoch. Mám k dispozícii prehľady, ktoré jednoznačne hovoria o tom, že v reťazcoch prevládajú slovenské výrobky. Naši výrobcovia si myslia, že ak ich budeme umelo chrániť, tak im to pomôže. Opak je pravdou. Ochranárske opatrenia spôsobia len to, že sa vytvorí akýsi umelý dáždnik, ktorý nebude našich výrobcov nútiť k tomu, aby zvyšovali efektívnosť a kvalitu produkcie. A okrem toho, vstupom do EÚ aj tak prestane platiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
