a Lucie, Sneaker pimps či Dj Trávu. Kde inde by ste si mohli pozrieť v predpremiére český film "Rok ďábla" alebo dať sa potetovať, dostať zadarmo kondómy či zafarbiť si vlasy na fialovo? Popri slávnych menách zahraničných kapiel mohol dramaturg tohto festivalu Mišo Kaščák pokojne angažovať aj menej známe kapely. Jedinou podmienkou bol jeho vkus, ktorým sa snažil vylúčiť všetko komerčné. Tento pestrý program a taktiež bohaté sprievodné akcie zaručovali počas týchto 48-hodín naozaj intenzívny zážitok. Ale dobrý festival nie je len o hudbe, ale aj o spriaznenosti duší, ktorí naň prídu, o prekonávaní vlastných fyzických možností, o sebazaprení pri vstupe na latrínu, o ľuďoch, ktorí sa tam spoznajú a nadväzujú nové kontakty, o beznádeji uprostred blata v stanovom mestečku, stavaní stanu v daždi, drkotaní zubov pred open-air kinom, o nezmyselnom hľadaní vegetariánskej bagety medzi klobásami alebo spaní na zemi pri záchodoch v internetovej budove s cudzími nohami pri tvári. Ťažko by sa dal tento festival opísať len pomocou koncertov, väčších či menších hviezd, preto vám radšej ponúkame túto reportáž.
ĽUDIA
V Trenčíne sa počas dvoch dní premlelo okolo 40 000 ľudí z celého Slovenska, z Čiech, Poľska, či dokonca z Francúzska. Bolo úžasné vidieť, ako vedľa seba po tieto dva dni dokázali existovať aj také rôznorodé existencie ako napr. extravagantný techno maniak v zvonových bedrových nohaviciach s erotickými topánkami na vysokej podošve a bezprízorný prívrženec punku v rozťahanom tričku, skleneným pohľadom a mastnými vlasmi. Mimochodom, klobúk dole pred techno ľuďmi, lebo nikto nevie ako, ale boli za každých okolností dokonale čistí a úplne vždy imidžovo nahodení, čo chcelo určite riadnu dávku sebazaprenia. Napr. byť tak v teplote okolo 13 °C iba v kratulinkej plyšovej minisukničke a plyšovej podprsenke a tancovať až do rána bieleho. Iní zas v rovnakom čase vychutnávali čajík v pojazdnej čajovni a bafkali z fajočky s pofiderným obsahom. Je úžasné ako dokázala atmosféra festivalu spojiť týchto ľuďí do jedného celku, pretože všetci, čo prišli, mali spoločnú minimálne jednu vec - chceli sa baviť - úplne úprimne a nekomplikovane. A toto obrovskú masu spojilo v jedno. Bolo to cítiť vo vzduchu, a bolo to krásne.
DROGY
Nech si hovorí kto chce, čo chce, drogy na tomto svete vždy boli a budú. Dôležité je, ako sa k nim postavíme. Ostáva platný fakt, že kto drogy vyhľadával, ten ich aj našiel. Podľa oficiálnych zistení polícia zadržala 58 osôb, ale to už neboli iba obyčajní závisláci ale "väčšie ryby". Na celkovú bezpečnosť dohliadalo okolo 200 prísnych mužov v čiernom, ktorých právomocou bolo, že mohli kedykoľvek a komukoľvek prehľadať osobné veci. Otázne bolo či za zdrogovaných možno považovať tých ľuďí, ktorí ležali po skonzumovaní x-tého piva niekde na zemi alebo tých, ktorí sa malátne pohybovali, pričom odporne lepkavo vrážali do okoloidúcich a olievali ich zvyšným obsahom svojho pohára. Tak či onak, v tom množstve ľuďí sa logicky muselo vyskytnúť pár nadšencov marihuany alebo extázy. Avšak na Pohode sa žiadne drogistické orgie nekonali.
POČASIE
Vďakabohu tento rok bahenné kúpele neboli, aj keď sa takmer všetky ustarostené tváre v piatok upierali k zamračenému nebu vždy, keď sa rozpršalo. A pršalo dosť často, hlavne v piatok dopoludnia. Najhoršie na tom boli obyvatelia stanového mestečka. Postaviť stan v daždi, to by sa ešte ako-tak dalo (hlavne po zistení, že úschovňa stojí 20 Sk, že za každú vybratú vec sa musí platiť 5 Sk a že je tam asi kilometrová rada), ale postaviť ho na vrstve mazľavého blata, ktoré sa kĺže cez prsty na nohách (slušne sme sa vyzuli, aby sme si nezašpinili topánky) to už bolo ťažšie, no a keďže pršalo nepretržite, bolo potrebné dokonca nanosiť seno (ktoré v stanovom mestečku, asi práve nato ležalo na zemi), aby spodok stanu nepremokol tak rýchlo. Najhoršie na tom bolo, že vždy keď si chcel niekto niečo zobrať, musel podstúpiť všetky tie tortúry opäť. Vyzuť sa, zatnúť zuby a vkročiť bosými nohami do blata, dopracovať sa k stanu, niečo si vybrať, späť a potom hurá, čakať hodinu, kým sa uvoľní miesto pri vode a umyť si zablatené nôžky. Pokiaľ vám nevadilo, že tá voda mala okolo 13 °C a že máte nohy rozmočené ako žabiak, mohla to byť celkom sranda. (Mali sme si veci radšej dať do úschovne.) Našli sa samozrejme aj takí, ktorí sa do toho blata zamilovali a vyslovene ho vyhľadávali, ohadzovali sa ním a vyskytol sa dokonca aj názor, že: "Bez blata by to ani nebola pohoda." V sobotu už nepršalo, ale prevládalo zamračené počasie, takže sme len mohli dúfať, že to tak ostane. A dočkali sme sa. Presne o 17:27 sa na všetkých priaznivcov dobrej hudby usmialo slniečko a k dokonalej pohode už takmer nič nechýbalo.
POLITIKA
Mladí demokrati z SDA si môžu gratulovať... Takúto mohutnú reklamu by sa im bez Pohody pripraviť určite nepodarilo. Ich stánok sa stal veľmi frekventovaným, práve kvôli nálepkám s populistickými heslami zameranými jednoznačne na túto vekovú skupinu ako napr. Fuck the army, na ktorej korytnačka obšťastňuje vojenskú prilbu, alebo nálepky propagujúce sex, či dekriminalizáciu marihuany. Živou reklamou bol aj líder SDA Peter Weiss, vo veľmi výstižnom tričku s nápisom-SDA, ktorý sa udomácnil v priestoroch FunCafé a aj napriek tomu, že jeho prítomnosť nebola prijatá s radosťou, nikto nemal to srdce odporučiť mu iný spôsob autopropagácie. Smolu mali mladí ODM, ktorým sa ušlo "iba" miesto pred výstaviskom, ale aj tadiaľ sa premlelo dosť veľa ľuďí, takže aj oni mali možnosť realizácie. Prudké stúpanie adrenalínu v krvi vám tiež mohol spôsobiť nápis na malej dodávke hneď pri vstupe na výstavisko, ktorý stručný : "Ježiš ťa miluje!" A tak nám ostáva len konštatovať, že aj keď každý má právo na vlastný názor, je zrejmé, že niekto si asi neuvedomil, že menej je niekedy viac.
HYGIENA
V areáli výstaviska bolo počas pohody pristavených cca 200 pojazdných toaliet - latrín, okolo 10 spŕch - otvorených a jedna cisterna s pitnou vodou (bola však hneď pri vstupe do stanového mestečka a preto sa voda z nej nepoužívala na pitie, ale na umývanie nôh). Tie šikovné latríny na začiatku festivalu úplne voňavé, boli napustené nejakým roztokom a keď ste náhodou nemali hodinky, pokojne ste si mohli odratávať dĺžku festivalu priamo úmerne s narastajúcou hladinou v latrínach. Toaletný papier miestami chýbal, ale zásobovať "potreby" pár tisícov ľudí určite nie je jednoduché. Aj tých 200 úbohých latrín bolo pre toľko národa asi málo, lebo vo večerných hodinách sa pred nimi začali tvoriť rady. Podľa trefného vyjadrenia bratislavčana Kamila: "Strašne sa mi ľúbi ako tu ľudia stoja pripravení ako na dostihoch a keď sa otvoria dvere - hop a už bežia dnu." Komické bolo sledovať ľudí v sobotu ráno, po ťažkej noci, okolo "open-air" spŕch. Z tých pár spŕch niekoľko nefungovalo a pri tých ostatných stáli vedľa seba všetci tí rôzni ľudia. Vedľa seba sa umývali zuby, podpazušie a trebárs nohy, vedľa seba plávala pasta, mydlové bublinky a tiež špina, blato a to všetko s riadnou dávkou krásnej solidarity.
ZÁBAVA
Každý pokladá za zábavné niečo iné, ale na Pohode sme si užili zábavy až nad hlavu. Ponúkneme vám preto niektoré celkom zábavné srandičky, ktoré nám všetkým tento festival pripravil. Sprievodných podujatí bolo požehnane, a tak sme mali možnosť stretnúť nafarbené a potetované potvorky a na dievčatách vidieť rôzne poprepletané účesy a silný make-up. Niektorí šťastlivci si mohli zalietať v balóne, horolezci mali k dispozícii lezeckú stenu a mužov, v ktorých sa prebudil malý chlapec sme videli v rozkošnom nafukovacom hrade, kde hrali "gumený" futbal. Medzi najodvážnejšie kúsky patril nepochybne bungee jumping, a aj keď zoskoky vyzerali na prvý pohľad dosť krkolomne, nikomu sa našťastie nič nestalo. Opýtali sme sa na to Aleny, tesne po zoskočení: "Vymyslela som si to sama a bolo to celkom fajn, ale už by ma na to viac nik nenahovoril." Pri tom šialenom množstve ľuďí sa občas, (bolo tiež veľmi zábavné),
tvorili zápchy, väčšinou keď sa skončil nejaký koncert na hlavnej scéne, a všetci smerovali von. Všetci sa nahrnuli k úzkym vrátam a každý sa tlačil ako vedel. Niekedy to dospelo do takého štádia, že sa ľudia začali štverať po priľahlom kopčeku, kde si niektorí zúfalci, prevažne mužského rodu chodili uľaviť a vypustiť z organizmu nadbytočné tekutiny. A tak bolkopček mokrý a nepríjemne klzký. A tak, kým sme sa dostali do bezpečnej zóny, videli sme pár ľuďí, ktorí spadli a boli celí od blata, pár ľuďí oliatych pivom, a pár ľudí, ktorým niekto uštedril porianu ranu lakťom do brucha, ale nič horšie sa našťastie nestalo.
Open air kino bolo tiež lákavou atrakciou, premietali v ňom zaujímavé filmy ako Monthy Pyton, Zmysel života alebo exkluzívnu predpremiéru filmu Rok ďábla, ibaže romantika otvoreného kina sa stratila, keď sme sa márne snažili sústrediť sa na film, pri drkotajúcich zuboch a keďže sa tam nedalo sedieť - s boľavými nohami, neustále si hľadajúc vhodnejšie miesto ako za dvojmetrovým obrom, spoza ktorého sme takmer nič nevideli, a tak sme sa rozhodli ísť si radšej pohľadať vhodné miesto na spanie. Keď si predstavíte podobné rušné dni, ako boli tieto, keď po ustavičnom behaní máte chuť sa hocikde zložiť a sladko spinkať, nemôžeme sa čudovať, že ľudia spali na dosť netradičných miestach, napr. pri tanečnej scéne, kde im asi nevadila hlasná hudba a všadeprítomní blikajúci technomaniaci. Tí čo mali trochu viac rozumu, si chytili dobré miesta v internetovej budove už počas dňa a potom ich nemuselo trápiť či si vybrať radšej miesto vedľa zjavne opitého neznámeho, pri ktorom ležali nedojedené hranolky a úžasne voňavé ponožky, alebo nie príliš obľúbené miesto pri záchodoch. Alebo sme si mohli rezervovať hotel...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
