Poráč - Väčšina mladých ľudí je v súčasnosti zvyknutá na určitý životný štandard. Život bez televízie, či rádia si vedia len ťažko predstaviť.
O tom, že sa nájdu aj výnimky, svedčí príbeh mladého Košičana, ktorý dobrovoľne zanechal ruch a výhody veľkého mesta a svoju budúcnosť sa rozhodol stráviť v malej dedinke na východe Slovenska. Na tom by však nebolo nič nezvyčajné, ibaže dvadsaťročný Juraj vo svojom malom domčeku nepoužíva elektrinu, nemá zavedenú vodu a konzumuje prevažne len to, čo si sám dopestuje. Letné mesiace trávi dokonca v plátenom stane, ktorý má postavený v záhrade za domom. Okrem netradičného životného štýlu pozornosť verejnosti upútava výzorom pustovníka. Väčšinou chodí bosý, v chladných mesiacoch je hlavnou časťou jeho odevu kus hrubej látky s otvorom v strede, v lete mu stačí plátená sukňa upevnená okolo bedier.
Väčšina z nás sa nad takýmto návratom do minulosti určite pozastaví, pre Juraja je však tento spôsob života dnes už úplne prirodzený. Každému sa pravdepodobne natíska otázka, prečo.
"Neviem to vyjadriť presne. Tá premena a odhodlanie vo mne nastávali postupne. Keby mi však niekto pred troma rokmi povedal, ako a kde budem dnes žiť, asi by som sa mu vysmial," vyznal sa Juraj. Už detstve si vraj vypestoval veľmi silný vzťah k prírode.
"Aj keď sme bývali vo veľkom meste, s rodičmi sme do lesa chodievali každý týždeň. Už vtedy sa mi tam veľmi páčilo a povedal som si, že raz budem v lese žiť," prezradil svoje detské sny, ktoré sa ako mladý muž rozhodol zrealizovať.
Štúdium na gymnáziu prerušil v polovici štvrtého ročníka, pretože v takomto spôsobe vzdelávania nevidel význam. Tento krok bývalého punkera jeho spolužiakov neprekvapil, poznali odlišný pohľad svojho rovesníka na svet. Skončil teda so školou a začal cvičiť jogu, vďaka ktorej sa obrátil. Pochopil "pravý" zmysel života a rozhodol sa odísť z veľkomesta do malej dedinky, ležiacej v lone prírody. Rodičia jeho rozhodnutie akceptovali. "Nesnažili sa ma zmeniť a nechali ísť cestou akú som si vybral," povedal o ich reakcii Juraj.
Prenajali mu starý neobývaný dom v malej dedinke Poráč, ktorý neskôr odkúpili. Obaja aj s mladším synom sa sem totiž chcú takisto neskôr presťahovať. So susedmi už teraz všetci vychádzajú veľmi dobre. Juraj k nim chodí buď po radu, alebo sa len tak porozprávať.
Pokiaľ ide o finančné zabezpečenie, zatiaľ stále poberá sociálne dávky, ktoré mu vraj na prežitie úplne stačia "Som príživníkom tejto spoločnosti. Uvedomujem si to, a všetkým, ktorí na mňa doplácajú sľubujem, že raz im to vrátim," hovorí Juraj. Plánuje totiž onedlho odísť študovať tradičnú indickú medicínu, najprv do Prahy a potom do Indie.
"Na cestu si však musím najprv zarobiť," prezradil svoje plány. A ako vidí svoju budúcnosť? "Rozmýšľam, pokiaľ som až schopný zájsť. Ak budem mať pevnú vôľu a dostatočné odhodlanie, chcel by som svoj spôsob života prispôsobiť dobe kamennej. Znamená to, že budem žiť v lese, mať veľa detí, starať sa o svoje políčko a na prácu používať kamenné nástroje" priblížil svoje, v súčasnej dobe možno až utopistické vízie Juraj.
Dnes sa totiž ešte nezaobíde bez takých výdobytkov civilizácie, akými sú telefón, či hromadná doprava. Zriekol sa však televízie, elektriny, nekonzumuje mäso a okrem kozieho mlieka ani žiadne živočíšne produkty. Do určitej miery sa vzdal tiež svojich priateľov. "Samotu som si celkom obľúbil. Zrazu som mal čas na množstvo vecí, ktoré som predtým nerobil. Mohol som čítať, meditovať, cvičiť a vzdelávať sa. S priateľmi sa samozrejme stretávam, ale len sporadicky. O to viac si ich potom vážim," hovorí mladý muž a z jeho vnútra sála pokoj a pozitívna energia. Také neduhy dnešnej spoločnosti, ako sú stres a nervozita, akoby sa ho netýkali. "Je na každom z nás ako prežije tento život. Máme totiž daný len jeho začiatok a koniec a sami si určujeme, ako bude vyzerať čas medzi tým," prezentoval na záver svoju filozofiu.
Autor: Silvia Širillová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
