Monika ŽEMLOVÁ, Daniel VRAŽDA

Bratislava - Za prvej vlády Vladimíra Mečiara zmizlo zo štátneho účtu dvanásť miliárd. Prípad osobitného účtu ministerstva privatizácie a zmiznutých miliárd rieši Fond národného majetku, polícia a aj ministerstvo privatizácie od roku 1998. V týchto dňoch dospeli k

škandalóznemu záveru.

S miliardami na účte narábala slovenská vláda v rokoch 1993 až 1998 protizákonne. Mnohé z nich išli tam, kam to neumožňoval zákon, ďalšie sa stratili. Každý občan Slovenska prišiel podľa laických výpočtov približne o tritisíc korún.

Osobitný účet ministerstva založila vláda v roku 1991. Išli naň prostriedky z malej privatizácie, spolu viac ako pätnásť miliárd korún. Peniaze boli určené pre obce alebo na reštitúcie.

Podľa informácií z ministerstva privatizácie sa však peniaze protizákonne prevádzali na Fond národného majetku, ktorý s nimi takisto protizákonne narábal. Fond ani raz neurobil pravidelné zúčtovanie peňazí napriek tomu, že mu to prikazoval zákon.

Peniaze sa na fond nesmeli prevádzať len tak. Najprv ich musel vynaložiť zo svojich zdrojov, predložiť ministrovi privatizácie dokumenty a až keď ten schválil ich použitie, mohli mu byť z účtu poskytnuté. Toto sa vôbec nedialo.

Naopak, peniaze chodili fondu hocijako, podľa listov medzi ministrom privatizácie Bisákom a viceprezidentom fondu Rehákom dokonca aj z politických dôvodov. Fond ich potom ukladal na termínované vklady a požičiaval podnikom, ktoré ich nevrátili.

Najväčší prevod peňazí - sedem miliárd - sa uskutočnil v roku 1993. Z účtu na fond ich previedol vtedajší minister privatizácie Dolgoš. O pár dní sa stal nepohodlným a musel z ministerstva odísť.

Vtedajší predseda vlády Mečiar navrhol za ministra Ivana Lexu, prezident Kováč ho však odmietol vymenovať. Mečiar si teda nechal kompetencie vo svojich rukách - bol premiérom, ministrom privatizácie aj prezidentom Fondu národného majetku. Lexu si na ministerstvo vybral za štátneho tajomníka.

Dolgoš nedávno pre SME povedal, že Mečiar sa ho chcel zbaviť pre jeho silnejúcu pozíciu v hnutí. Nové skutočnosti však ukazujú, že Mečiar len potreboval ovládnuť miliardy z osobitného účtu.

Osobitný účet nebol jediný. Na ministerstve našli ďalší účet, záznamy o ňom sú písané rukou do školského zošita. Ten druhý založil v roku 1996 minister privatizácie Peter Bisák. Mali naň ísť peniaze z predaja nehnuteľností neidentifikovaných vlastníkov. Práve cez tento účet sa nehnuteľnosti predávali za symbolickú cenu ľuďom blízkym ministerstvu. Bisák a vtedajší štátny tajomník Husár sa dnes nevedia zhodnúť, kto z nich mal účet pod kontrolou.

Z účtu sa vyplácali odmeny pracovníkom ministerstva, ktorí sa podieľali na rýchlej privatizácii, a časť peňazí mali na príkaz ministra poskytnúť aj vtedajšiemu vládnemu denníku Slovenská republika, ktorý mal robiť privatizácii reklamu.

Účtovníctvo bolo vedené ručne v zošite formátu A4. Potvrdila to aj kontrola Najvyššieho kontrolného úradu v roku 1997 a aj terajšia vedúca právneho oddelenia ministerstva privatizácie Jana Filinová. Tvrdí, že nehnuteľnosti dostalo strašne veľa ľudí a ona podľa zoznamu len ťažko zistí, kto je blízky ministerstvu. Zoznam je ochotná poskytnúť.

Exminister privatizácie Peter Bisák tvrdí, že druhý osobitný účet odporučilo zriadiť ministerstvo financií. Dohromady na ňom vraj bolo najviac pol milióna korún. Filinová tvrdí, že účet je rozhodne bohatší.

"V roku 1996 ministerstvo legislatívne pripravilo transformáciu majetku, ktorý z rôznych dôvodov neprešiel privatizačným procesom. Oznamy o transformácii boli postupne zverejňované v médiách," píše Bisák vo svojom stanovisku. Záujemcov o majetok vraj vyberala komisia, ktorej predsedal štátny tajomník ministerstva. Štátnym tajomníkom bol vtedy poslanec za HZDS Stanislav Husár, ktorý je dnes na kandidátke hnutia na 21. mieste.

Prevažne vraj išlo o pôdu v tisícových alebo desaťtisícových hodnotách. V denníku Slovenská republika vraj ministerstvo len inzerovalo za úhradu predaj tohto majetku. Na ručný spôsob vedenia účtovníctva Bisák nezareagoval.

Stanislav Husár tvrdí, že záujemcov o doprivatizáciu majetku vyberala komisia zložená zo sekčných šéfov odborných útvarov, ktorá pracovala na privatizácii od začiatku. "Výberové konania boli úplne štandardné," dodáva.

Aj keď bol Husár štátnym tajomníkom ministerstva a šéfom výberovej komisie, o mnohých veciach týkajúcich sa spomínaného druhého osobitného účtu údajne nevie. Netuší napríklad, koľko peňazí na ňom v čase doprivatizácie bolo. Na pripomienku, že exminister Bisák hovorí o sume okolo pol milióna, Husár reagoval: "Neviem, či je pol milióna málo, alebo veľa. Po ukončení procesu privatizácie je podľa mňa aj suma dva milióny málo."

Husár dokonca vraj nevie ani to, že účtovníctvo "tajného" osobitného účtu bolo vedené ručne v zošite. Pripúšťa, že by to bol "nešťastný a nedostatočný" spôsob - zošit sa ľahko mohol stratiť a o doprivatizácii by už neexistovala žiadna evidencia.

Husár tvrdí, že tieto záležitosti mal pod kontrolou vtedajší minister privatizácie Bisák s riaditeľkou odboru správy majetku a právnych vzťahov doktorkou Ľudmilou Zvolenskou.

Tá včera poprela, že by sa účtovníctvo doprivatizácie majetku v bezprávnom stave viedlo ručne. "Kristepane, to nie. To neprichádza do úvahy. To by bolo choré!" Zvolenská sa na Bisákovo ministerstvo privatizácie dostala z Fondu národného majetku. Vtedy figurovala aj v dozorných radách niekoľkých spoločností, z ktorých najmenej dve sú už v konkurze.

Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe spomína porušenie viacerých právnych predpisov pri vedení osobitného účtu, dokonca upozornil ministra Bisáka aj na to, že zriadenie "ďalšieho" účtu ministerstva nie je podložené príslušným právnym predpisom.

Ministerstvo privatizácie niekoľko mesiacov po kontrole prijalo opatrenia, ktoré však podľa vtedajšieho predsedu NKÚ Balejíka neriešili nedostatky v účtovníctve. Balejíkovi chýbalo aj vyvodenie záverov voči zodpovedným pracovníkom. Aj na to Bisáka upozornil listom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.